Ako to vlastne separujeme?

Ako to vlastne separujeme?
3. novembra 2018 Mgr. Helena Musalová

EKOS 1

Hlavne v letnom, resp. teplom období, keď sa spotrebuje viac nápojov balených v plastových obaloch, sme svedkami toho, že žlté nádoby praskajú vo švíkoch. Obyvatelia sa preto ponosujú a pýtajú, či je vývoz dostatočný.

“Okrem malého objemu košov sú nádoby neskutočne špinavé a majú nepraktické otvory na vhadzovanie odpadu, to odrádza mnoho ľudí k tomu, aby triedili a boli aspoň trochu ekologickí,“ reagovala obyvateľka mesta v rámci podnetu na www.odkazprestarostu.sk.
Ako poukazujú aj iní naši čitatelia, hlavne ekopozitívni,  „fľaše od veľkých aviváží by ste nenatlačili do nádoby ani náhodou, tak ich radšej vhodíte do komunálneho odpadu, ak ich nechcete len tak položiť vedľa žltých nádob, čo je škoda.“
Otvory na nádobách sú ale dané výrobcom a v čase ich nákupu v r. 2000 a 2005 takéto nádoby boli postačujúce, upozorňuje riaditeľ spol. EKOS, s.r.o., ktorá sa stará o vývoz odpadu v meste. Aj na tomto príklade môžeme vidieť, ako rýchlo sa doba mení a aké nové odpady tvoríme.

EKOS

„V niektorých mestách sú iné typy zberných nádob, s väčšími otvormi, ale nedisciplinovaní obyvatelia tam vhadzujú okrem druhotnej suroviny aj bežný odpad, čím ju znehodnocujú,“ podotýka Ján Kundľa, konateľ a riaditeľ EKOS-u. V mnohých prípadoch dokonca dochádza ku krádežiam druhotnej suroviny a rieši to polícia. Treba dodať, že prípadný nákup nových typov zberných nádob by si vyžadoval pravdepodobne aj kúpu iného zberového vozidla, čo predstavuje veľmi vysoké vstupné finančné náklady.

VOZÍME VZDUCH?
To, že plasty ovládajú svet a konečne sa aj v prípade novej „vrecúškovej politiky“ zamýšľame nad tým, že je nimi zahltený celý svet, je známe a pozitívne je aj to, že ministerstvo životného prostredia rieši štúdiu ohľadom zálohovania PET fliaš, čo by mnohí privítali.
Či by ale pomohol u nás častejší vývoz farebných nádob, to je otázne. Momentálne sú zberné nádoby na triedený zber, hlavne u plastov, vysypávané pravidelne, každý tretí týždeň v súlade s platnou legislatívou na úseku odpadového hospodárstva. „Ak by obyvatelia dôkladne stláčali plastové obaly, tak by to bolo postačujúce. Na základe našich obhliadok v meste môžeme potvrdiť, že väčšia časť plastových obalov nie je vôbec stlačená a aj niektoré „akože stláčané“ obaly, nie sú stlačené na 100 %,“ tvrdí riaditeľ EKOSu. Ako dodal, do zbernej nádoby s objemom 1100 litrov sa zmestí až 733 stlačených 1,5 litrových PET fliaš, avšak nestlačených iba približne 200.
Navyše skúseností prevádzkovateľov potvrdzujú, že v nádobách sa bežne nachádzajú aj nestlačené plastové fľaše, kovové plechovky, tetrapaky a nerozložené kartónové škatule. „Vnútro kontajnerov je často poloprázdne, pričom plastové obaly sú porozhadzované okolo nádob. Zberová spoločnosť vozí v špecializovaných autách prevažne vzduch, a to je kameňom úrazu v rámci komplexného triedeného zberu na celom Slovensku,“ podotýka J. Kundľa.
Do svedomia by si tak mali vstúpiť viacerí a ukazuje sa aj to, že špinavé kontajnery má na svedomí niekedy aj príroda, teda umiestnenie pod stromom, hlavne vo vegetatívnom čase. „Spoločnosť priebežne umýva nádoby na vlastné náklady, ale situácia sa z uvedených dôvodov opakuje. Vzhľadom na neustále sa meniace legislatívne predpisy v odpadovom hospodárstve bude nutné prehodnotiť všetky stanovištia a systém triedeného zberu,“ uzavrel riaditeľ spol., ktorá prízvukuje, že náklady na triedený zber znáša Organizácia zodpovednosti výrobcov/OZV, t.j. neplatí to občan. Poplatok, ktorý platí občan v zmysle VZN, je poplatok za komunálny, objemný, biologický, nebezpečný a stavebný odpad, a ten momentálne činí 19,34 € na osobu a na rok. Dodať ale treba, že Stará Ľubovňa je v triedení zberu stále aktívna, ročne vyseparuje v priestoroch firmy EKOS približne 300 ton druhotných surovín, z toho približne 50 ton sú plasty.

Foto: Mário Veverka

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 39 (23. október 2018)