Cholera v Starej Ľubovni skosila 142 ľudí

Cholera v Starej Ľubovni skosila 142 ľudí
16. mája 2020 Redakcia ĽN

Epidémie tu boli aj v minulosti. Aj v regióne Starej Ľubovne registrujeme na cintorínoch osobitné miesta, kde sa pochovávali napr. obete cholery. Aj ústnym podaním cez generácie starých či prastarých rodičov sa dozvedáme o týchto pohromách v minulosti. Na fakty sa pozrela historička Ľubovnianskeho múze (ĽM) Radovana Rabíková (na fotografii) a spracovala rozsiahly materiál, ktorý nájdete na webovom sídle múzea. Do Ľubovnianskych novín sme vybrali časť, ktorá približuje nákazu spred takmer 200 rokov v Starej Ľubovni.    

muzeum 1

PRVÝ CHORÝ V KAMIENKE

Tak ako zvyšok Uhorska, aj Starú Ľubovňu zasiahli v tridsiatych rokoch 19. storočia zvraty politické, kultúrne i sociálne. Nepochybne aj tu bolo roľnícke povstanie v roku 1831 znakom zmien. Nákaza cholery však neobišla ani Starú Ľubovňu a stala sa tak predvojom neskoršieho roľníckeho povstania. Napriek opatreniam vrchnosti a vytvoreniu kordonálnych línií sa v júni 1831 objavili prípady nákazy. V Spišskej župe bol prvý chorý identifikovaný 25. júla v Kamienke. Reakcia Spišskej stolice bola rýchla. Okamžite odvolala vojenské oddiely z trestných výprav v Levoči a rozmiestnila ich do najrizikovejších oblastí. Išlo predovšetkým o Spišské Podhradie, Slovinky, Krompachy, Spišskú Novú Ves, Teplice, Batizovce, Spišskú Starú Ves a Starú Ľubovňu.

POMOHOL HRADNÝ PÁN

Cholera si už za prvý polrok vyžiadala veľa obetí, ku koncu roka 1831 to na Spiši bolo 5400 ľudí. Rebelanti využili túto zlú situáciu, ktorá sa pre nich stala vhodným časom na uskutočnenie revolty proti vrchnosti, ktorej sa nevyhla ani Stará Ľubovňa. Povstaleckú vzburu sa však v meste a v jeho blízkom okolí podarilo držať na uzde, zásluhou hradného pána z rodu Raizs – Juraja Félixa. Dva roky po tom, čo kúpil hrad Ľubovňa spolu s panstvom, sa tu presťahoval spolu s rodinou. Rodine Raizs patril hrad aj s ďalšími dedinami a pozemkami – Podsadkom a Chmeľnicou.
Hoci sa podarilo hradnému pánovi potlačiť vzburu a udržať mesto v pokoji, choroba sa tak rýchlo a ľahko zadržať nedala. Obyvatelia Starej Ľubovne ju vnímali citlivo. Notár kožušníckeho cechu Michal Ketlnik vo svojej notárskej knihe poznamenal, že od septembra do októbra podľahlo nákaze asi 142 Staroľubovňanov.  Údaje tohto notára potvrdzuje aj miestna matrika, kde sa ako prvé úmrtie uvádzať smrť Michala Dlugolinského. Do konca roka podľahlo chorobe ešte niekoľko ďalších ľudí. Ani Stará Ľubovňa sa nevyhla všakovakým „povedačkám“ a „ohováračkám.“ I tu medzi ľuďmi prevládal názor, že bohatí páni chcú poddaných otráviť, a preto im sypú jed do studní. Píše o tom už spomínaný notár Michal Keltonik. Niektorí obyvatelia mesta sa vývojom udalostí a hlavne zo strachu vzbúrili a chceli začať povstanie, ktoré však bolo rýchlo potlačené. Rovnako ako tomu bolo aj v ostatných Spišských mestách.

ZLEPŠENÉ HYGIENICKÉ PODMIENKY

Cholerovú epidémiu sa v konečnom dôsledku nepodarilo potlačiť úplne, ale výrazné zlepšenie hygienických podmienok malo za následok postupné zmiernenie. Dnes je  už veľmi ťažké polemizovať o tom, čo by zabránilo šíreniu cholery na území vtedajšieho Uhorska. Historici sa prikláňajú k rôznym názorom. Jedni hovoria, že svoj podiel viny na šírení nákazy nesie aj stoličná vrchnosť. Tá vraj nedostatočne informovala poddaných o ochorení, a tak prispela k tomu, že sa začali šíriť rôzne dezinformácie a legendy. No a nemenej dôležitým faktom je aj postoj, aký zaujalo mnoho šľachticov a zemepánov, keď sa v čase vypuknutia cholery odobrali na svoje panstvá na vidiek. Opačným prípadom bol ale napríklad klérus. Napriek nástrahám a ťažkostiam sa totiž rozhodli, čo najviac pomôcť sužovanému obyvateľstvu. Starali sa nielen o duševné, ale aj o telesné blaho ľudu.

Spracovala  Radovana Rabíková, historička Ľubovnianskeho múzea

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 17 (5. máj 2020)


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405