Dostanú mestské ceny

Dostanú mestské ceny
16. novembra 2019 Redakcia ĽN

DSC_0068

Na sviatok sv. Mikuláša, patróna Mesta Stará Ľubovňa budú udelené mestské ceny a po ostatnom zasadnutí poslancov sa už vie, kto si ich v Dome kultúry na slávnostnom mestskom zastupiteľstve prevezme.

Tentoraz výnimočne a po dlhých rokoch bude udelené aj Čestné občianstvo, ktoré patrí medzi najvyššie vyznamenania mesta a ktorého štatút schválili poslanci uplynulú stredu. Udeľuje ho len výnimočne mestské zastupiteľstvo fyzickým osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj mesta, jeho propagáciu a šírenie dobrého mena v zahraničí, alebo ktoré obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Čestné občianstvo môže byť udelené len osobám, ktoré sa v meste trvale nezdržiavajú, ale žili na území mesta a cudzím štátnym príslušníkom, ktorí v meste pôsobili alebo pomáhali orgánom samosprávy pri rozvoji mesta. Môže byť udelené aj in memoriam. A tak to bude tentoraz. Poslanci v tajnom hlasovaní potvrdili 3/5 väčšinou návrh udeliť toto ocenenie Petrovi Murdzovi

Takisto rozhodovali v tajnej voľbe o laureátoch Ceny mesta, primátor predstavil tri návrhy, dva od poslancov a jeden od občana mesta. A to v osobách – Ján Devera, Ľubomír Ogurčák a Michal Lešiga. Úspešní v hlasovaní s 15-timi prítomnými poslancami boli napokon prví dvaja menovaní. Svoje právo udeliť maximálne päť ocenení využil aj primátor mesta. Tentoraz udelil Cenu primátora mesta trom laureátom, a to Alžbete Štefančíkovej, Annemárii Mikulíkovej a Jánovi Virostkovi.

Helena Musalová       

Peter Murdza sa dotýkal pravdy, ktorá bola umlčaná

MURDZA

Pripomíname si 30. výročie nežnej revolúcie. Režim, ktorý vtedy padol, sa však nechoval nežne voči katolíckym aktivistom, spoločenstvám i jednotlivcom. O ich aktivitách sme nevedeli nič alebo len málo, pretože pracovali v utajení, aby neohrozili blízkych. Jedným z nich  bol aj náš rodák Peter Murdza.

Narodil sa 5. novembra 1954. V roku 1979 ukončil Elektrotechnickú fakultu vysokej školy technickej v Bratislave a pracoval na Inšpektoráte telekomunikácií. Počas štúdia v rokoch 1974 – 1979 sa začal stretávať s veriacimi študentmi a mal zodpovednosť za jedno spoločenstvo na Elektro fakulte a od roku 1988 mal na starosti všetky fakulty. Po Slovensku rozosiati aktivisti posielali do Bratislavy mená mladých ľudí, ktorí sa chceli zapojiť do spoločenstiev. Murdza koordinoval tieto aktivity až do nežnej revolúcie.

V r. 1976 vstúpil do sekulárneho inštitútu Spoločenstva Fatima (SF). Svoj život chcel zasvätiť Bohu a službe
ľuďom. Po tajných štúdiách teológie bol v roku 1987 tajne vysvätený za katolíckeho kňaza biskupom Korcom. Nasledovalo obdobie, kedy sa z dôvodu utajenia nesmel prejaviť ako kňaz. Neskôr začal pôsobiť v oblastiach Slovenska, kde ho nik nepoznal, pod pseudonymom Vendelín. Robil duchovné cvičenia a prednášky pre mládež. Jeho komunita sa orientovala aj na pomoc kresťanom v Rusku. Murdza mal na starosti oblasť strednej Ázie vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorú aj navštevoval ako turista a domácim kresťanom prinášal literatúru a
Biblie. Nebolo to jednoduché,  riziko odhalenia bolo veľké.

V roku 1985 sa mu podarilo vycestovať do Talianska, kde prepašoval mikrofilmy so správami o náboženskej situácii u nás, ktoré mal ukryté v kefe na šaty. Dostal sa aj na audienciu k sv. otcovi Jánovi Pavlovi II., ktorý sa veľmi zaujímal o jeho evanjelizáciu v Rusku.

V jeho dome bol sklad náboženskej literatúry vydávanej v Ríme, Mníchove, Kanade a v Poľsku. Privážali ju tajne a postupne rozvážali po celom Slovensku a do Ruska. Záujem bol veľký. Cítili však potrebu vlastnej literatúry. Z Holandska prepašovali tlačiarenský stroj a v podzemí
jeho domu zriadili tajnú tlačiareň. Tlačili sa tu samizdaty, prvé čísla Bratislavských hlasov, Časopisy Radosť a nádej, Zrno, Náboženstvo a súčasnosť a ďalšie. Pre časopis Rodinné spoločenstvo pomáhal s natlačením obálok. Táto tlačiareň zohrala úlohu aj pri veľkých udalostiach, ako bol Velehrad – 1985, Sviečková manifestácia a ďalšie.

Vždy, keď som chytil do ruky prvý výtlačok samizdatu, prebehlo po mne vzrušenie. Vzrušenie slobody,“ takto spomínal na neľahké obdobie. Tlačiareň mal umiestnenú v pivnici, ktorú rozdelil múrom a spojená bola podzemnou šachtou, ktorú by v prípade odhalenia napustil vodou. Uvedomoval si, že veľa riskuje a považoval za zázrak, že ho neuväznili. Štátna bezpečnosť čosi tušila aj ho vypočúvala, ale nikdy sa jej nepodarilo sklad ani tlačiareň odhaliť. „V samizdate sa človek dotýkal pravdy, ktorá bola umlčaná. Táto pravda nás dynamizovala a som rád, že som sa mohol podieľať na sprostredkovaní tohto nového sveta pravdy aspoň niekoľkým tisícom ľudí v totalitnom režime,“ takto spomínal na obdobie, kedy viacerí jeho kamaráti skončili vo väzení.

A prišla vytúžená sloboda!

V novembri 1989 sa to však zlomilo, mohol vyjsť z ilegality a stal sa kňazom Nitrianskej diecézy. Najprv sa zveril Mons. Trstenskému a potom zverejnil svoje kňazstvo rodičom a súrodencom. Zakladal a formoval Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže a v rokoch 1991-1994 bol jeho prvým predsedom. Spoločne s francúzskou mládežou organizoval púť na Svetové dni mládeže v Čenstochovej. Pri konferencii biskupov Slovenska pôsobil ako tajomník Rady pre laické hnutia a spolupracoval s predsedom Rady kardinálom Korcom. Bol iniciátorom púte z Muráňa do Levoče, ktorá je dodnes obľúbená. V roku 1994 odišiel do farnosti Nitra – Horné mesto, kde
pôsobil ako kaplán a od roku 2004 až do smrti 14.decembra 2009 ako farár. „Svoje kňazstvo, ktorého plnosť doteraz objavujem, som prijal pre službu. Som rád, že v tejto službe môžem pokračovať v dobe, keď cirkev pre svoje pôsobenie dosiahla slobodu,“ hovoril P. Murdza, ktorý rád chodil domov do Starej Ľubovne a neodmietol ani pozvania na Stretnutia
rodákov – kňazov. Jeho životná púť skončila nečakane v 56. roku života. Pohrebným obradom v Nitre aj v Starej Ľubovni predsedal nitriansky biskup Mons. Judák, ktorý ho predstavil ako vzor človeka, kňaza a bojovníka za pravdu, spravodlivosť a slobodu.
Z dôvodu jeho utajenia je jeho príbeh pre mnohých neznámy. Jeho najbližšími spolupracovníkmi boli „generáli“ tajnej cirkvi na Slovensku Silvester Krčméry a Vladimír Jukl.

Pri výročí nežnej revolúcie a 10. výročí jeho smrti je príležitosť spomenúť si na túto na osobnosť tajnej, podzemnej cirkvi na Slovensku a oceniť odvahu a aktivitu v dobe neslobody a prenasledovania.

Ľubomír Ogurčák

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 41 (5. november 2019)  


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405