História: 70 rokov od vzbury v Jakubanoch (2. časť)

História: 70 rokov od vzbury v Jakubanoch (2. časť)
27. septembra 2020 Redakcia ĽN

rybovic

Krajský súd v Prešove prehodnotil rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni z 23. februára 1951 č. j. T 26/51-58 na odvolávacom pojednávaní konanom 25. apríla 1951 v trestnej veci proti Jánovi Petrusovi a spol., prehodnotil konanie obvinených  a   z r u š  i l  rozsudok prvého súdu vo výroku o kvalifikácii trestného činu popudzovania na násilné alebo iné nepriateľské konanie proti jednotlivcovi preto, že je stúpencom ľudovodemokratického poriadku podľa § 118, odst. 3 tr. zák.  a  trestného činu poburovania proti republike podľa § 88 odst. 1 veta 1 trestného  zákona. Čin obvinených kvalifikoval iba trestným činom násilia na verejnom činiteľovi  podľa § 177 tr. zákona.

Odsúdiť či neodsúdiť?
Krajský súd v konaní prvostupňového súdu zistil mnoho nedostatkov, a preto zrušil rozsudok prvostupňového súdu aj vo výroku o treste.
Napriek tomu však uložil obvineným tresty odňatia slobody, a to: I. Jánovi Petrusovi v trvaní 18 mesiacov, II. Mikulášovi Zavalidrogovi v trvaní 1 roku, III. Štefanovi Zavalidrogovi v trvaní 10 mesiacov, IV. Štefanovi Jakubianskému v trvaní 9 mesiacov, V. Jozefovi Rybovičovi v trvaní 9 mesiacov, VI. Štefanovi Lechovi v trvaní 9 mesiacov.
Navonok však chyby iniciatívneho okresného súdu nemohol priznať. Bol ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na jednej strane útok na verejného činiteľa, ktorý treba ukážkovo potrestať a nepoštvať proti sebe oficiálnu štátnu moc a na druhej strane potrestanými mali byť zástupcovia pracujúcej triedy malých a stredných roľníkov: „…jednoduchí, takmer negramotní a politicky nijako nie uvedomelí obyvatelia zapadlej horskej obce, ktorí od svitu do tmy lopotia na svojich úbohých gazdovstvách aby len udržali holý život.“
Sudcovia krajského súdu si uvedomili, že okresný súd to s horlivosťou prehnal. Tvrdé rozsudky mali hlboký sociálny dopad na šesť rodín. V povojnovom nedostatku potravín bolo ohrozených šesť výrobných, rodinných a potraviny zabezpečujúcich hospodárstiev. To všetko si krajský súd uvedomil, preto jeho odôvodnenie prijatého rozsudku je veľmi rozporuplné a protirečivé.
Rečou vtedajšej justície
Vhodné je preto odcitovať niekoľko protirečivých výrokov. „Krajský súd preskúmajúc rozsudok a stav veci sa „presvedčil“, že okresný súd celkove správne zistil skutkový stav, ktorý však na základe dôkazného materiálu nachádzajúceho sa v spise treba opraviť tak, že… Či okrem obvinených Štefana Lecha a Mikuláša Zavalidrogu prenasledoval poškodeného aj niekto iný u obvinených, to preukázane nebolo. Taktiež nebolo preukázané, ktorí z prenasledujúcich občanov boli tí, ktorí prenasledovaného pri potoku zbili, preto ani Štefan Lech ani Mikuláš Zavalidroga v tomto smere nie sú nijako usvedčení.
Veď všetcia obvinení chceli napadnúť ba niektorí z nich napadli poškodeného len preto, že tento presadil pri reorganizácii MNV to, čo obvinení a spolu s nimi aj viacerí občania považovali za nesprávne. Nemohli teda mať na mysli poburovanie proti republike, alebo poburovanie proti jednotlivcovi preto, že je stúpencom ľudovodemokratického poriadku, keďže sami dali na javo, že práve oni nepovažujú jednanie poškodeného z hľadiska ľudovej demokracie za neprípustné, a keďže poškodený predsa len presadil svoje, v presvedčení, že bola na nich spáchaná krivda a že to zavinil len poškodený, tohto napadli. Preto podľa náhľadu krajského súdu výroky obvinených ba aj samotné napadnutie nemožno považovať za nejaký prejav nepriateľstva voči našej republike alebo nášmu ľudovodemokratickému zriadeniu.
Okrem toho krajský súd pri výmere trestu ešte zvlášť uvážil, že obvinení a spoli s nimi i ostatní nežalovaní účastníci shluknutia sú…, jednoduchí,…, takmer negramotní a politicky nijako nie uvedomelí obyvatelia zapadlej horskej obce, ktorí od svitu do tmy lopotia na svojich úbohých gazdovstvách aby len udržali holý život. U takýchto ľudí platí zvlášť zásada, že politiku na dedine treba robiť v dorozumení s celou masou malých a stredných roľníkov. Význam a účel každej politickej akcie má byť zvlášť trpezlive vysvetlený aby sa mohli sami presvedčiť o správnosti akcie.“

Argumenty, ktoré zabrali 
Zaujímavé je stanovisko k „jednaniu“ zástupcu ONV: „V nijakom prípade však žiadny verejný činiteľ nesmie bez získania dôvery týchto ľudí a bez náležitej presvedčovacej akcie pristúpiť k prevedeniu nejakého opatrenia, keď v účelnosti opatrenie nie je náležite presvedčená masa malých a stredných roľníkov v obci. V danom prípade vyslaný verejný činiteľ nie len že nevzal ohľad na všetky tieto okolnosti, ale okrem toho svojim neuváženým nijako nepripraveným a zbytočne kategorickým jednaním obyvateľom obce aj popudil voči sebe. Výsledok bol ten, že neuvedomelí občania ho preto napadli, pričom vo svojej nevedomosti ani si neuvedomili zreteľnejšie, že čoho sa vlastne dopúšťajú. Krajský súd je však presvedčený, že ich hnev smeroval len proti osobe poškodeného a že nijako svojim jednaním neprejavovali nijaké nepriateľstvo k ľudovodemokratickému poriadku našej republiky alebo vôbec nepriateľstvo voči našej republike.
V dôsledku vyššie uvedených krajský súd má za to, že hoci všetcia obvinení zasluhujú príkladný trest, predsa tresty uložené prvým súdom vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu sú príliš prísne.
Krajský súd nevyslovil podmienečný odklad výkonu trestu, lebo u obvineného Jána Petrusa podmienečné odloženie výkonu trestu je vylúčené vzhľadom na výšku uloženého trestu a čo sa týka ostatných obvinených krajský súd má za to, že podmienečný odklad výkonu trestu v danom prípade by sa priečil dôležitému všeobecnému záujmu. Obvinení totiž hrubým a bezohľadným spôsobom verejne napadli verejného činiteľa pri výkone jeho ťažkej a zodpovednej funkcie a preto výkon trestu je potrebný nie len zo záujmu ich polepšenia ale hlavne preto, aby výkon trestu výchovne pôsobil u ostatných členov spoločnosti v tom smere aby nemohlo dôjsť aj niekde inde k takému narušeniu socialistického spolužitia ako v danom prípade.“

Emócie zafungovali naplno
K protirečivosti súdnych výrokov možno prispela istá situácia na pojednávaní. Ako uviedol syn Štefana Jakubianského, dnes už 70-ročný Eliáš Jakubiansky, „z maminho rozprávania viem, že na odvolacom súde ma položili ako ročné dieťa pred sudcu a povedali: – Keď ste zobrali manžela, tak zoberte aj jeho.“
Dá sa predpokladať, že aj táto situácia zapôsobila na svedomie členov súdneho senátu, lebo niektoré časti v odôvodnení rozsudku vyznievajú, akoby sa súd odsúdeným a ich rodinám ospravedlňoval za prijaté rozhodnutie.
Toľko k anomáliám v rozsudkoch zodpovedajúcim dobe neslávnych päťdesiatych rokov.
Ako to v skutočnosti bolo?
Viac sa dozviete o týždeň. V ďalšej, tretej časti materiálu si môžete predstaviť situáciu očami Štefana Jakubianskeho, ešte počas jeho života a uverejníme aj spomienky niektorých príbuzných na život v rodinách počas väzby otcov.
Štefan Rybovič, st., foto: autor

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 34 (16. september 2020)  

This is a text block. Click the edit button to change this text.


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /data/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405