Hrad Ľubovňa má mimoriadny poklad!

Hrad Ľubovňa má mimoriadny poklad!
3. septembra 2019 Redakcia ĽN

DSC_1458

Poklad mimoriadnej hodnoty! Na hrade Ľubovňa môžete na vlastné oči vidieť relikvie svätej Kunigundy. Až doteraz, vyše sedem storočí ich pritom prísne držali za múrmi kláštora na poľskej strane v Starom Sazci. Princezná a dcéra uhorského panovníka, ktorú otec vydal na sever, neďaleko od nás, bude obrovským magnetom nielen pre našich, ale aj poľských a maďarských turistov.

Vzácny prsteň i legendárna dýka a čaša, z ktorej Kunigunda, po poľsky Kinga pila, majú nevyčíslitDSC_1454eľnú hodnotu. Do hradnej kaplnky sa dostali za mimoriadnych okolností. „Sme asi jediní na svete, ktorí máme možnosť vystavovať jej relikvie. Tie neopustili kláštor klarisiek od roku 1289, ktorý sama sv. Kinga zakladala. Výnimkou bola iba dokumentačná činnosť.  Klarisky sú prísnou rehoľou, ktorá nekomunikuje s vonkajším svetom. Neprišli ani k nám na vernisáž, preto sme im ju sprostredkovali videoprenosom. Celé to nebol jednoduchý proces, no aj vďaka kolegom v Poľsku a nášmu odhodlaniu sa nám to podarilo,“ popísal vzácnu udalosť Dalibor Mikulík (na väčšej fotografii vpravo), riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.

DSC_1461 ľubovnianske muzeum 2

PODPORA
Uhorský panovník Belo IV. vydal svoju dcéru do Krakowska, za knieža Boleslawa V. Partneri sa podľa viacerých životopisov dohodli na intímnej zdržanlivosti, sľub pritom zložili do rúk biskupa. Ich vzájomné porozumenie a láska im napomáhalo k úspechom vo verejnom i politickom živote. Kunigunda tiež zakladala kláštory, stavala katedrály a starala sa o chudobných.  Mala tiež spojencov na našom území, keď svojim podporovateľom v Podolínci, ale i v Hniezdnom zabezpečila osobitné privilégiá. V roku 1999 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätú.
Vzácny poklad dočasne uložili na hrade v kaplnke sv. Michala, kde je naňho aj prísne dozerané. Nachádza sa za sklom a je chránený viacerými bezpečnostnými opatreniami. Nepožičali ho ani do národného múzea v Budapešti. „Návštevník sa pri jeho vnímaní môže obohatiť duchovne i esteticky. Má nevyčísliteľnú hodnotu. Sme hrdí na to, že z kláštora klarisiek do nás vložili obrovskú dôveru,“ hovoril šéf múzea v Starej Ľubovni.

Legenda o prsteni
Za sklom neprehliadnete lyžičku a najmä vzácny prsteň, zdobený briliantmi, na ktorom sú vyobrazení obaja snúbenci. Legenda hovorí, že keď ho Kinga vyhodila do soľnej bane, našli ho v skale, z ktorej ho museli baníci vysekávať. Určite si všimnete aj dýku, ktorou mal byť zavraždený Kunigundin otec Belo IV., ktorý sa počas svojej vlády pasoval s napádajúcimi Tatármi. Svätica Kunigunda si po manželovej smrti obliekla habit a v modlitbách zostala v kláštore. Neskôr ju choroba pripútala k lôžku a v roku 1292 v Starom Saczi zomrela. Vzácne relikvie i obraz svätej Kunigundy si môžete na hrade obzrieť do konca septembra.

Text Peter Rindoš, foto (P. Rindoš, Ľubovnianske múzeum)

SVÄTÁ KUNIGUNDA
Jedinečnosť svätej Kunigundy (1234 – 1292), dcéry uhorského kráľa Bela IV., krakovskej a sandomierskej kňažnej, panej a kňažnej Sandecka, vzbudzovala pozornosť už u dobových súčasníkov. V historiografii je označovaná titulmi -panna, manželka, vdova, mníška i svätica. 
Príchod Kunigundy na Spiš sa datuje do roku 1257 (manžel Boleslav V. Hanblivý jej daroval územie Sandecka). Na území Spiša udelila uhorským šľachticom privilégiá za spoľahlivé služby, po roku 1272 šoltýsovi Henrichovi z Podolínca a po roku 1272 rytierovi Miroslavovi z Hniezdneho.
6. júla 1280, niekoľko dní po smrti svojho manžela Boleslava, si Kunigunda spoločne so svojimi sestrami obliekla mníšsky habit a založila kláštor klarisiek v Starom Sandeci. 
Kunigunda sa počas svojho života stala aj významnou političkou s výnimmočným talentom pre diplomaciu. Boli to časy, kedy naše krajiny napádali Tatári. Slúžila v prospech svojho otca, uhorského kráľa Bela IV. a brata, kráľa Štefana V.. Zároveň prispela k rozvoju Spiša a Sandomierska. Často cestovala cez Spiš a Šariš k svojmu otcovi či bratovi za účelom vzájomných návštev. Otec a dcéra využívali vo svojej politike diplomatické služby kuriérov vo veci zápasu o babenbergovské dedičstvo, ako aj pri svätorečení krakovského biskupa Stanislava. Kunigunda bola tá, ktorá do Krakovska pozvala uhorských baníkov. Tí objavili a sprevádzkovali celosvetovo slávne soľné bane v Bochni a Vieličke. Boli to časy, kedy soľ bola naozaj nad zlato. 
Kinga zomrela po ťažkej chorobe 24. júla 1292. Pápežom Jánom Pavlom II. bola kanonizovaná 16. júna 1999. Kláštor sestier klarisiek v Starom Saczi počas svojej nepretržitej existencie od roku 1280 až po dnešné časy uchováva a stráži poklad sv. Kunigundy v podobe vzácnych gotických šperkov a relikvií tejto svätice.

Ľubovnianske múzeum

DSC_1456

DSC_1454

 

 


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405