Kaplnku zasvätili boju proti nákaze COVID-19

Kaplnku zasvätili boju proti nákaze COVID-19
27. júla 2020 Redakcia ĽN

Kaplnka

Do skanzenu pribudla nová kaplnka, ktorá vlastne nie je úplne nová. 5. júla, pri príležitosti 35. výročia otvorenia skanzenu, vysvätil duchovný otec Pavel Sirotňák kaplnku Bolestnej Panny Márie.

Po odsúhlasení koncepcie Slovenskej ulice vytvorenej v skanzene, ktorej ukončením mala byť poľná kaplnka, sa začala výstavba. „Originál kaplnky pochádza z obce Úlož, ale ten nám nedovolili priniesť do Starej Ľubovne z toho dôvodu, že všetky kaplnky sú zaznamenané vo vojenských mapách. Tak sme si postavili repliku. Podarilo sa nám ju dokončiť minulý rok a čakalo sa už iba na vysviacku. Začiatkom júla sme ju zasvätili aj boju proti nákaze COVID-19,“ priblížil správca skanzenu v Starej Ľubovni Dušan Janický. Jedným zo zaujímavých ekumenických symbolov bolo, že kaplnku, ktorá je rímskokatolícka vysväcoval gréckokatolícky kňaz.

O kaplnky sa niekedy starali rodiny
„Malé sakrálne stavby, či už kaplnky alebo Božie milosti, nemajú farskú subjektivitu, nie je v nich uchovávaná eucharistia,“ priblížila etnografka Katarína Babčáková. Božie milosti sú väčšinou iba stĺpom, či už dreveným, murovaným alebo kovovým s obrazom, alebo soškou, reliéfom. „Kaplnka máva zvyčajne okrem kríža aj striešku a zvon.“ Často odrážajú regionálnu architektúru, kaplnka v skanzene je už murovaná a jej originál je v podstate už novšia stavba. Vykazuje známky obdobia baroka.
„Niekedy sa o kaplnky a Božie milosti starali rodiny, bol to akýsi prejav ľudovej zbožnosti.“ Zvyčajne boli hranicami chotárov, na cintorínoch, niekedy aj v strede obcí. A často sú pozostatkom menšej osady, ktorá nemala kostol, iba malú sakrálnu stavbu.

Rôzne typy kaplniek
Postupne od gotiky, v renesancii a hlavne v baroku vznikali kaplnky ako súčasť chrámových stavieb. Tieto kaplnky boli stavané z donácií šľachtických rodov. Poznáme aj pohrebné kaplnky, ktoré slúžili pohrebným obradom alebo na uctievanie si príbuzných šľachticov. „Na hrade je kaplnka sv. Michala archanjela, pred ktorou bol cintorín. Máme tam aj tri zachované barokové diela a krstiteľnicu. Slúžila na takéto súkromné pobožnosti šľachtickej rodiny,“ približuje K. Babčáková. Ďalším typom boli kaplnky stavané na pútnických miestach, resp. tam, kde sa zjavil svätec. V našom regióne je to napríklad kaplnka na hore Zvir v Litmanovej.
Existujú aj karnéry alebo kostnice, ktoré sú dvojpodlažné, na úrovni zeme sú uložené kostrové pozostatky a hore sa slúžia zádušné bohoslužby.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Význam kaplnky Bolestnej Panny Márie
„Táto kaplnka Bolestnej Panny Márie bude prícestná, malá sakrálna stavba, pri ktorej sa budú môcť ľudia pristaviť,“ vraví K. Babčáková. Ako dodáva, niekedy ľudia zavítali ku kaplnkám pred každým väčším rozhodnutím, „aj nákup hodnotnejšej veci na jarmoku znamenal rozhodnutie, ktoré bolo treba požehnať.“ Originál tejto stavby patril do súboru kaplniek, ktoré viedli na Mariánsku horu. „Zrejme netvorili vyslovene krížovú cestu, ale nie je vylúčené, že patrí do určitej skupiny kaplniek.“

Symbolika stromov a kvetov
Okolo kaplniek väčšinou rástli dve alebo štyri lipy. Lipa je symbol, ktorý okrem liečivej moci súvisí aj s mariánskym kultom a má aj staršie slovanské významy. A veľmi často sa aj kvety viazali k tomu-ktorému svätcovi. Prejavom takej tradičnej ľudovej zbožnosti je aj význam, ktorý kaplnkám ľudia pripisovali. Ako vysvetlila etnografka, „ľudia synkreticky vnímali predkresťanské predstavy a kresťanské vierovyznanie. Mali pocit, že niečo na začiatku cesty alebo na strete dvoch ciest môže ochrániť ten nebezpečný priesečník. Sakrálne stavby sa často stavali na viacerých miestach obcí.“ Podľa toho, kde bola umiestnená, ľudia jej postupne začali pripisovať rôznu funkciu, či už ochrannú alebo ako pútnické miesto, kde sa udial nejaký zázrak.

Kaplnky prežili aj prenasledovanie
Na hrade je kaplnka sv. Michala archanjela, v skanzene odteraz Bolestná Panna Mária z Úlože a hneď pri východe zo skanzenu je kaplnka zasvätená sv. Jozefovi. „Je pozoruhodné, že sakrálne stavby v okrese Stará Ľubovňa prežili obdobia ako vojna alebo aj obdobie do roku 1989, kedy situácia pre cirkev nebola jednoduchá. Som presvedčená, že prežili práve vďaka ľudovej zbožnosti a hlbokému duchovnému svetu, ktorý tí ľudia mali. A napriek politickej nepriazni osudu mali snahu sa starať o tieto stavby, pretože to brali ako niečo, čomu patrí úcta,“ dodala Babčáková.
Barbora Langová, foto: ĽM

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 27-28 (14. júl 2020)


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405