Nehrozí už viazanosť

Nehrozí už viazanosť
16. marca 2019 Miriama Rybovičová

100_0753Podľa novej novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorá vstúpila do účinnosti od 1. septembra 2018, by mal byť vstup zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania efektívnejší. Viac v rozhovore s Danielou Šidlovskou, riaditeľkou Strednej odbornej školy technickej (SOŠT) na Levočskej ul. v Starej Ľubovni.

Systém duálneho vzdelávanie na Slovenku funguje od roku 2015. Prečo ste doň nevstúpili už vtedy?

– Kvôli kráteniu normatívu na praktické vyučovanie. Prvá novela o odbornom vzdelávaní z roku 2015 hovorila o tom, že ak škola poskytne žiakov do duálneho vzdelávania, tak finančné prostriedky, ktoré by škola dostala na majstra odbornej výchovy, dostane zamestnávateľ. To bolo pre školu neprijateľné, pretože ak je v triede 32 žiakov a dvaja – traja odídu do duálu spolu s finančnými prostriedkami na majstra, nemohli by sme zabezpečiť majstra k ostatným žiakom. Preto sme sa do duálneho vzdelávania nehrnuli.

To je teda minulosť, ktoré odbory má teraz vaša škola zaradené do duálneho vzdelávania a čo vnímate v súčasnosti ako najväčšie plus?

– Naša škola zatiaľ ako jediná v okrese vstúpila do duálneho systému vzdelávania. Od 1. septembra v tomto systéme začali prváci v dvoch 4-ročných odboroch mechanik elektrotechnik a programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení. Škola, ktorá vstúpi do duálu, presne vie, aké pracovné pozície firma potrebuje. Je to veľký benefit, lebo žiak sa bude vedieť uplatniť na trhu práce a škola si vie v spolupráci s firmou pripraviť školský vzdelávací program.

Spolupracujete teda doteraz s dvomi firmami. Koľko žiakov sa zapojilo do tzv. duálu?

– Do duálneho vzdelávania v tomto školskom roku vstúpilo osem žiakov. Vo firme Sofer, s.r.o., sú dvaja žiaci z odboru mechanik elektrotechnik a štyria z odboru programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení. Firma AMH Metal, s.r.o., má dvoch programátorov obrábacích a zváracích strojov a zariadení. Obidvaja zamestnávatelia majú tiež certifikáciu na odbor obrábača kovov, ale tento trojročný odbor nevieme naplniť. Nie je oň záujem ani zo strany žiakov, ani rodičov. Považujú to za takpovediac špinavé remeslo.

Aké podmienky v tomto systéme musí spĺňať zamestnávateľ firmy, ktorý chce vstúpiť do tejto spolupráce?

– Ak chce zamestnávateľ vstúpiť do duálneho systému, vyberie si školu, ktorá je preňho prijateľná podľa odboru a musí požiadať o certifikáciu Štátny inštitút odborného vzdelávania. Zamestnávateľ by mal disponovať takým strediskom praktického vyučovania, kde vie vytvoriť vzdelávacie podmienky pre žiaka daného odboru, a ktoré vyhovujú bezpečnosti. Tiež musí dopredu uviesť, koľko žiakov chce prijať.

Prejavili aj ďalšie firmy záujem o túto certifikáciu?

– Keďže spolupracujem so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania a so Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, viem, že o certifikáciu požiadala firma Revmont, s.r.o. Má záujem o 14 až 30 žiakov – elektrikárov. Nedávno sme nadviazali spoluprácu s prešovskou firmou Gohr, s.r.o. S firmou Panasonic máme uzatvorenú zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania, ale snažíme sa o to, aby sa certifikovali. Momentálne tam máme dvanásť žiakov, ale len tretiakov a štvrtákov. A v tom je práve ten rozdiel, pretože v duálnom systéme môžu žiaci začať vo firme už od prvého ročníka. Celkovo prax vo firmách momentálne vykonáva 56 žiakov.

Ak sa teda chce žiak dostať do duálneho vzdelávacieho programu, už pred podávaním prihlášky na strednú školu by mal mať zmapované firmy a vedieť, v ktorej by chcel pracovať. Ako má potom postupovať ďalej?

– Ak je daná firma certifikovaná, s prihláškou na strednú školu zašle aj potvrdenie od zamestnávateľa, že bude v duálnom vzdelávaní v danej firme. Takýto žiak má prednosť pred tými, ktorí sa nezapoja do duálu. Aby sme to rodičom uľahčili a trošku sa orientovali v systéme, tak 20. marca pripravujeme workshop o duálnom vzdelávaní, ktorého sa môžu zúčastniť nielen rodičia, ale aj žiaci a výchovní poradcovia. Na workshope sa zúčastnia zamestnávatelia, ktorí už certifikáciu majú a zástupcovia zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, Slovenskej odbornej a priemyselnej komory a aj nášho zriaďovateľa Prešovský samosprávny kraj.

Nemajú, najmä rodičia, obavy z duálu? Možno aj kvôli viazanosti s firmou?

– Systém niekedy fungoval tak, že žiak musel po dokončení štúdia ostať pracovať vo firme ešte tri roky. Rodičia sa báli – čo ak sa žiakovi na danom pracovisku nebude páčiť… Ale takto to už nefunguje. Ak sa žiak vo štvrtom ročníku rozhodne, že nechce pracovať pre danú firmu, skončí školu a môže odísť z firmy. Nemusí sa obávať, že bude viazaný dlhoročnou zmluvou. Zamestnávateľ je tak nútený vytvoriť pre žiaka také podmienky, aby mu neodišiel.

Koľko času teda musí žiak stráviť vo firme a akou finančnou čiastkou si prilepší?

– Minimálne 50?% v študijnom a 60?% v učebnom odbore sa musí praktické vyučovanie realizovať u zamestnávateľa, ktorý študenta platí v prvom ročníku sumou 40 € mesačne, v druhom 60 €, v treťom 80 € a v štvrtom 100 €. Taktiež sa stará aj o hmotné zabezpečenie (pracovné oblečenie, príspevok na stravu…). V treťom a štvrtom ročníku sa žiak už podieľa na produktívnych prácach, napr. momentálne sme sa so zamestnávateľmi dohodli, že v prvom ročníku žiaci získajú základné manuálne zručnosti v škole a až potom odídu do firmy.

dav

Skúsme ešte doplniť, aké podmienky musí študent splniť, aby mohol získať štipendium…

– Dôležitá je dochádzka a správanie. Za každú ospravedlnenú absenciu za jeden deň sa mu strhne jedno euro, za neospravedlnenú absenciu 30?% z celkovej sumy. Ak by sa žiakovi znížila známka zo správania, strhne sa mu odmena na tri mesiace.

Vo vašom študijnom odbore bola prax pre tzv. nedualistov len jeden deň v týždni. Po novom už aj ostatní žiaci, ktorí nie sú v duálnom systéme, majú jeden týždeň vyučovania a jeden týždeň praxe v škole. Nie sú tým spôsobom znevýhodnení?

– Nemyslím si, pretože hodiny sa žiakom skrátili len zo všeobecno-vzdelávacích predmetov, ako je napríklad dejepis, občianska náuka, matematika, telesná výchova, fyzika. Teoretické predmety ostali všetky a posilnila sa prax.

 

AKO VNÍMAJÚ DUÁLNE VZDELÁVANIE NAŠI ZAMESTNÁVATELIA?

Novela Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave priniesla viacero pozitívnych zmien pre zamestnávateľov. Prináša menej byrokracie spojenej so vstupom do tzv. duálu, vypustenie vzorových učebných plánov, zavedenie inštitútu hlavného inštruktora či predĺženie možnosti poskytovať praktické vyučovanie od 6. až do 22. hodiny. Finančné príspevky pre firmy sa pohybujú v rozmedzí od 300 – 1000 € na žiaka za jeden školský rok. Opýtali sme sa zamestnávateľov v Starej Ľubovni, ako vnímajú nové podmienky systému duálneho vzdelávania.

Ján Solecký, Sofer, s.r.o.:
– Je to stopercentne dobrá vec, že sa vytvorili lepšie podmienky pre duálne vzdelávanie, pretože na trhu práce vznikla priepasť, keď sa v minulých rokoch málo vyučovalo strojárske a elektrikárske remeslo, a teraz nám tieto profesie chýbajú. V dnešnej dobe sme už na takej úrovni, že vieme ponúknuť žiakom dobré podmienky na učenie, disponujeme výrobným programom, kde si žiaci môžu vyskúšať v praxi CNC stroje, elektroniku a dôležité je, že vidia po sebe výsledok v podobe hotového výrobku.

Andrej Hlinka, AMH Metal, s.r.o.:
– Duálny systém je viac-menej výhodný pre študentov, ktorí si môžu vyskúšať, ako to prebieha v praxi, lebo škola im nemusí vždy poskytnúť dobré technické zázemie, tak ako to reálna prax vyžaduje. So žiakmi začíname od základov. Kovoobrábači potrebujú najprv vedieť ohraňovať materiál, orezať závity a postupne ich presunieme k strojom, ako sú klasické frézy, CNC obrábacie centrá.

Slavomír Kaleta, SLK-Catering, s.r.o.:
– Chystáme sa vstúpiť do systému duálneho vzdelávania, je to v procese schvaľovania. Chýbajú nám pracovné sily, napr. dnes sa nikto nechce venovať odboru kuchár. Možnosť, že si podnik môže zaučiť svojho kuchára, by sme chceli určite využiť. Ale je to vrtkavé, pretože po štyroch rokoch nám môže z podniku odísť. Pozitívum teda vidím najmä v tom, že si môžeme vyučiť svojich možno budúcich zamestnancov. Chceli by sme prijať osem žiakov.

Ladislav Kšenžigh, Salaš u Franka:
– Podali sme žiadosť na certifikáciu nášho zariadenia pre systém duálneho vzdelávania, čakáme momentálne na obhliadku priestorov z Republikovej únie zamestnávateľov a na základe toho nám vystavia certifikát, s ktorým nadviažeme spoluprácu so školou, ktorá bude mať odbory zhodné s odbormi v našej žiadosti, t.j. hostinský, čašník, servírka, kuchár a hotelová akadémia. Z týchto odborov máme požiadavku na 2 – 6 žiakov. Ako výhodné vnímame to, že certifikovaním dosiahneme lepšie prepojenie so školami. Môžeme získať žiaka, ktorý má možnosť po štúdiu hneď u nás pracovať. Plynú z toho pre nás aj finančné výhody, ktoré vyplývajú zo zákona. Žiak si môže prilepšiť štipendiom, dostane pracovné oblečenie a zabezpečíme mu stravu a pitný režim. 

 Foto: SOŠT, mr

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č.9/2019 (5. marec 2019)