Neviditeľní pracovníci múzea

Neviditeľní pracovníci múzea
7. júna 2020 Redakcia ĽN

2.

Fungovanie Ľubovnianskeho múzea (ĽM) poznajú ľudia predovšetkým cez jeho prezentačné činnosti – programy, výstavy, koncerty, atď. Základnou činnosťou každého múzea je však zbierať, spracovávať, ochraňovať, uchovávať a sprístupňovať kultúrne a historické dedičstvo v podobe zbierkových predmetov. Prezentačná činnosť je iba špičkou vrcholca činností múzea.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Aj predmet má rodný list
Medzi neviditeľnými pracovníkmi múzea sú aj „lekári“ zbierkových predmetov – konzervátori. „Pri prijatí do múzea získa zbierkový predmet svoj rodný list a postupným spracovaním rastie a dospieva. Tak ako ľudský život trápia choroby, aj zbierkové predmety bývajú často, takpovediac, choré, teda poškodené. Výhodou týchto predmetov je, že pri dodržaní vhodných podmienok môžu žiť večne,“ povedala Františka Marcinová, dokumentátorka a archivárka ĽM. Ako dodala, už pri prijatí, či nájdení predmetu si pracovník všíma jeho fyzický stav. Neznamená to, že ak je predmet veľmi poškodený, nemôže sa stať zbierkovým predmetom.

9. (1)

Prostredie vplýva
Uloženie zbierkového predmetu je mimoriadne dôležité. „Väčšina je uložených v depozitároch. Sú to vlastne veľké sklady, kde sú uložené predmety a čakajú na svoj ďalší život – výstavy, expozície, výskumy, atď. I keď depozitáre sú pre verejnosť neprístupné, Ľubovnianske múzeum v rokoch 2015 až 2019 sprístupnilo návštevníkom tri – depozitár odevu, umeleckej histórie a archeológie. Ide o takzvaný otvorený depozitár,“ vysvetlila F. Marcinová.

3.
Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa často stáva, že predmet príde do múzea poškodený alebo sa vplyvom prostredia, či iných činností v múzeu poškodí. V tom prípade nastupuje aktívna ochrana zbierkových predmetov. Tu zabezpečujú v múzeách pracovníci – konzervátori, reštaurátori a preparátori. Konzervátorské pracovisko je jednou zo súčastí Ľubovnianskeho múzea. „Konzervovanie spočíva predovšetkým v čistení a odstránení škodlivých látok, napr. prachu, škvŕn, plesní či mikroorganizmov. V tomto prípade ide o vnútorné činitele. Na predmety pôsobia aj vonkajšie činitele ako svetlo, teplo, vlhkosť, či napadnutie organizmami, napr. hmyz, hlodavce,“ dopovedala archivárka múzea.
V rokoch 2017 – 2019 zakúpilo múzeum cez projekty prístroje, ktoré pomáhajú pri konzervovaní rôznych druhov predmetov šetrnejším spôsobom. Takýmto prístrojom je napríklad pieskovačka či ultrazvukové vane.

5. (1)

Reštaurovanie
„Vyšším stupňom ochrany je reštaurovanie, je to zložitý proces, keď treba predmet čistiť, odstrániť koróziu splodín, plesní a doplniť poškodený predmet, napr. doplňovaním chýbajúcich častí nábytku, kovaní, tmelením, a tak ďalej,“ povedala F. Marcinová.
Ľubovnianske múzeum nemá svojho reštaurátora, preto svoje predmety dáva reštaurovať do reštaurátorských laboratórií, napr. v Múzeu SNP alebo SNM či reštaurátorských ateliérov PÚ SR. „I keď predmety prejdú konzervovaním alebo reštaurovaním, rovnako ako pri ľuďoch, to neznamená, že sú trvalo ochránené. Vplyvom rôznych činiteľov sa môže poškodenie vrátiť. Úlohou múzejníkov je preto zamedziť poškodeniu a uchovávať predmety čo najdlhšie v dobrej kondícii, aby ich mohli prezentovať verejnosti,“ dodáva F. Marcinová.

8.c

8.a (2)
red., foto: archív ĽM

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 20 (26 máj 2020)


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405