Renáta Labantová: Bolo to naše najťažšie životné rozhodnutie

Renáta Labantová: Bolo to naše najťažšie životné rozhodnutie
28. júla 2020 Miriama Sekelská

IMG-33ff1e7795e92bbb65a47d1471c5dc0b-VRenáta s manželom Milanom vyrástli v Starej Ľubovni a rozhodli sa tu založiť rodinu. Najprv sa im narodila dcérka Kristína a o niečo neskôr sa začali tešiť na syna Martina. Ich vtedy ešte nenarodenému synovi diagnostikovali vážnu vývojovú chybu. O jeho život tak museli bojovať ešte predtým ako prišiel na svet.

V 16. týždni tehotenstva sa Renáta dozvedela, že má zlý výsledok krvných testov, ktoré zisťujú pravdepodobnosť dvoch chorôb, Downovho syndrómu a rázštepu chrbtice, odborne spina bifida. „Vtedy sa môj život zastavil, nastal silný šok. Intuitívne som vnímala, že to bude práve spina bifida, keďže pravdepodobnosť bola jedna k dvom. Na druhej strane som verila, že to snáď nebude pravda,“ prezradila Renáta. Potom prešiel neuveriteľný mesiac čakania na podrobný morfologický ultrazvuk v Martine, ktorý napokon ochorenie potvrdil…

Lekár v Martine manželom Labantovým navrhol tri možnosti. „Prvú – potrat, to sme odmietli. S manželom sme viedli nekonečné rozhovory, ktoré vystriedalo nekonečné ticho, keď si každý túto správu musel spracovať svojím spôsobom. V jeden večer som však Milanovi povedala, že sa o naše deti postarám, že urobím všetko preto, aby boli šťastné a ľúbené. Vtedy mi povedal, že všetko spolu zvládneme,“ spomína Renáta na zlomové rozhodnutia.

Ďalšou možnosťou, ktorú im lekár ponúkol, bola prenatálna operácia v zahraničí. Ide o operáciu dieťaťa v maternici. „Lekár nám vymenoval zopár štátov, medzi nimi aj Švajčiarsko, avšak túto možnosť nám neodporučil. Mal pacientku operovanú laparoskopicky, u ktorej zákrok poškodil bábätko ešte viac. Manžel sa kvôli tomu priklonil viac k tretej možnosti – operácii bábätka po narodení,“ vysvetľuje mama Renáta.

„V jeden večer, keď už deti spali, mi môj manžel prišiel poďakovať, že som nešla na potrat a zabojovala o nášho syna. Žiadne slová neboli vtedy potrebné... Bolo to moje najťažšie, ale zároveň najlepšie životné rozhodnutie. Deti majú úžasného otca a s jeho podporou a zmyslom pre humor sa nám ide ľahšie.“

„V jeden večer, keď už deti spali, mi môj manžel prišiel poďakovať, že som nešla na potrat a zabojovala o nášho syna. Žiadne slová neboli vtedy potrebné… Bolo to moje najťažšie, ale zároveň najlepšie životné rozhodnutie. Deti majú úžasného otca a s jeho podporou a zmyslom pre humor sa nám ide ľahšie.“

Operácia vo Švajčiarsku
Dlho po tom sa nič nedialo. Prišli Vianoce, paradoxne to boli pre Renátu tie najpokojnejšie a akoby najkrajšie, aké doteraz zažila. „Tešila som sa zo staršej dcérky, ktorá mala vtedy rok a pol. Zamerala som sa na pohodu a lásku, všetko nepodstatné a zhon zmizlo. Jedného dňa zazvonil telefón a nastal zlom. Otec Peter, ktorý vedie naše spoločenstvo rodín, ma nakontaktoval na lekára Mareka Drába v Bratislave. Na základe ultrazvuku posúdil, že v našom prípade prichádza do úvahy aj prenatálna operácia. Spolu s doktorom Františkom Hornom nám zachránili syna,“ vraví Renáta a dovysvetlí, že nie všetky plody s rázštepom sú na túto operáciu vhodné.

Zoperovať ich museli do týždňa, pretože zákrok sa vykonáva v 19. až 26. týždni tehotenstva a ona bola už v 25-tom. A to štvrtou mamičkou zo Slovenka, ktorá podstúpila prenatálnu operáciu vo švajčiarskom Zürichu. Doteraz ju z našej krajiny podstúpilo len osem mamičiek. Martinov rázštep bol najväčší, aký dovtedy vo Švajčiarsku operovali. „V našom prípade hovorím o zázraku. V spolupráci s úžasným tímom lekárov zasiahol aj Boh. Martin nemá hydrocefalus, má voľné hybné nožičky, aktuálne sa nám stavia na nôžky, ciká a kaká sám, čo je, pri takom rozsiahlom poškodení, neuveriteľné,“ s pokorou rozpráva Renáta.107601421_2683643448630295_5945229715790602281_n

Návrat domov
Švajčiarski lekári chceli bábätko aj odrodiť a urobiť potrebné vyšetrenia. Keď mal Martin mesiac, vrátili sa domov. „Robili mu aj plastiku chrbátika, lebo rázštep šiel do šírky. Tú jazvu má naozaj krásnu. Dívam sa na ňu s rešpektom, som na ňu mimoriadne hrdá,“ vraví dnes pyšná mama.

Martin od príchodu domov cvičí Vojtovu a ďalšie potrebné rehabilitačné metódy. Pridajú mu individuálne plávanie a zvažujú hipoterapiu. „Starostlivosť o choré dieťatko je kolotoč rehabilitácií, ktoré si vyžadujú nesmierne veľa energie a disciplíny. Zaťažujú finančný rozpočet, je to neustále zoznamovanie sa s komplikáciami diagnózy, zlepšovanie sa v komunikácii s lekármi, špecialistami… Naozaj sa nenudíme,“ dopovie húževnatá mama. Rodina začína uvažovať, že ho dá do škôlky. Martin je silný 2-ročný chlapček, veľmi chtivý a jeho najväčším hnacím motorom je jeho staršia sestra Kristína. V meste je všetko dôležité po ruke. A tak sa dá všetko ostatné zvládnuť…

foto: archív R.L.

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 27-28 (14. júl 2020)


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405