Štátna meštianska škola sídlila spočiatku na Nižnej ulici

Štátna meštianska škola sídlila spočiatku na Nižnej ulici
3. mája 2020 Redakcia ĽN

Milí čitatelia, prichádzame s novým seriálom, ktorý sme nazvali Sondy do minulosti. Už z jeho názvu je zrejmé, že sa budeme ponárať hlbšie do histórie. Samozrejme, mestskej a regionálnej. Môžete sa tešiť na sériu článkov od pre históriechtivých známeho autora nielen článkov, ale i kníh Pavla Mišenka, ktoré by sa mali pod týmto názvom objavovať v novinách každý druhý týždeň. Ako ste zvyknutí, chýbať nebudú ani zaujímavé historické fotografie. Tu je teda prvá časť nového seriálu. Tešíme sa naň, rovnako aj na vaše reakcie a odozvu.

Problematike Štátnej meštianskej školy sme sa na stránkach Ľubovnianskych novín venovali už niekoľkokrát. Publikované poznatky boli  zhrnuté v knihách Objavené v ľubovnianskom archíve a Četnícke pamäti. Ale podobne ako v iných oblastiach, aj tu sa časom objavia nové materiály, ktoré potvrdzujú, ale aj obohacujú naše vedomosti v danej problematike. Iba nedávno sa nám dostala do rúk Kronika Štátnej meštianskej školy v Starej Ľubovni z rokov 1925 – 1950, na ktorú nás upozornil pracovník tunajšieho archívu Filip Lampart.

Rekapitulácia doteraz zisteného

Tak ako sme už uviedli v úvode, veľa z doteraz zistených informácií nám nový nález potvrdil, ale čo je dôležité, posunul nás v objavovaní histórie Starej Ľubovne ďalej, ba dokonca otvoril nové možnosti bádania. Skôr než pristúpime k analýze spomínaných dokumentov, urobme si malú rekapituláciu doteraz nami publikovaných zistení. V archívnych materiáloch Okresného úradu v Starej Ľubovní sme našli najstarší písomný záznam tunajších mešťanov, ktorý sa zaoberá zriadením a prevádzkou Štátnej meštianskej školy. Ide konkrétne o zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 10. marca 1925. Nosným bodom jednania predstavených mesta bolo oficiálne potvrdenie zámeru výstavby novej budovy slúžiacej ako sídlo tejto inštitúcie vyššieho vzdelávania. Okrem iných dôležitých bodov týkajúcich sa financovania stavby, poskytnutia pozemku či stavebného materiálu, bol určený aj začiatok stavebných prác na august 1926. Tento termín však nebol dodržaný. Problémom boli financie, ktoré nepostačovali, aj napriek prísľubu štátnej subvencie vo výške 60 % z celkových nákladov. Preto obecné zastupiteľstvo 6. novembra 1926 odhlasovalo uznesenie, kde schvaľuje pôžičku vo výške jeden milión korún československých. Peniaze im poskytla Pražská sporiteľňa prostredníctvom svojej filiálky v Spišskej Novej Vsi. Išlo v podstate o hypotéku so 7 % úrokom a 1 % kapitálovými splátkami, poskytnutú spomínanou bankou na 30 a pol roka. Samotnej stavbe predchádzali terénne úpravy, ktoré mohli začať v jari roku 1927. Ich cieľom bolo splanírovať pahorok na juhozápadnej strane mesta, nazývaný „Brumbarek“ alebo aj „Bromberg“, kde predtým garbiari sušili smrekovú kôru. Stavebnú dokumentáciu pre novú školu vypracoval architekt zo Smokovca Ing. Jozef Šašinka, za ktorú od mesta dostal 12 000 Kč. Realizáciou stavebných prác bola poverená firma Z & L Szántó z Prešova. Podľa pôvodných zámerov mala byť budova dokončená do konca roka 1927. Od samého začiatku išlo o veľmi smelý a ambiciózny plán, ktorý sa však nepodarilo docieliť. Práce spomaľovali aj spory s dodávateľom, ktorý si od investora pýtal viac peňazí než bolo na začiatku dohodnuté. Pri konečnom vyúčtovaní stavbu predražili o 300 456,48 Kč, čo predstavovalo tretinu z pôvodnej ceny. Termín realizácie sa tak predlžil o celý jeden rok, a preto mohli študenti zasadnúť do lavíc novej školy až v októbri 1928, a to po tom, ako tunajší Okresný úrad vydal užívacie a obývacie povolenie č. 6082/1928. Išlo o významnú udalosť v meste, ale aj okolí, a preto sa stala nosným podujatím osláv 10. výročia vzniku Československej republiky. Región mal konečne školu s vyšším stupňom edukácie, kde bolo možné poskytnúť vzdelanie vznikajúcej domácej inteligencii. Dnes to vnímame ako samozrejmosť, ale vtedy aj v našich končinách ten, čo niečo vedel a znamenal, hovoril zásadne maďarsky, nemecky alebo česky. Vďaka četníckym pamätníkom máme túto udalosť celkom dobre zdokumentovanú. Oslavy sa začali už v predvečer samotného výročia 27. októbra 1928 o 19.00 h slávnostným odovzdaním novej meštianskej školy do správy štátu, ktorý týmto preberal na seba zodpovednosť za kvalitu vzdelávania, ale aj všetky výdavky spojené s jej prevádzkou. Oslavy pokračovali aj počas nasledujúceho dňa, kedy vyvrcholili slávnostnou akadémiou konanou v telocvični novej školy. Zaujímavosťou na celej  tejto udalosti je fakt, že škola začala slúžiť bez kolaudácie. Tá sa nemohla uskutočniť kvôli pretrvávajúcemu sporu medzi staviteľom a mestom. Vo vyriešení sporu sa angažovalo aj samotné Ministerstvo školstva v Bratislave. Kolaudácia sa nakoniec konala s ročným omeškaním v utorok 5. novembra 1929 o 9.00 h v riaditeľni novej meštianskej školy.

Školská kronika vydala svedectvo 

Už od samého začiatku bádania sme sa zaoberali otázkou, či Štátna meštianska škola začala svoju činnosť až v novej  budove postavenej pre tento účel (dnes Gymnázium Terézie Vansovej), alebo tu bola ešte pred jej postavením a sídlila na inom mieste. O tom, že áno, nás informoval dokument z písomnosti Okresného národného výboru (ONV). V zápisnici o dozornej prehliadke ONV a úradu ONV z 20. – 28. novembra 1947 sme sa dočítali, že služobný byt prednostu úradu ONV (predtým okresného náčelníka) bol mimo budovy úradu v bývalej meštianskej škole. Z iných písomných materiálov, ale aj z ústneho podania pamätníkov sme vedeli, že služobný byt najvyššie postaveného štátneho úradníka v meste sa nachádzal na Nižnej ulici (tam, kde sa dnes stretáva Farbiarska a Garbiarska ulica). Ide o budovu s dnešnou adresou Farbiarska č. 49. Bol to doteraz jediný, aj keď nepriamy písomný doklad o tom, že v spomínanej budove na konci pomyselnej šošovky urbanizácie starého mesta, sídlila Štátna meštianska škola ešte pred jej presťahovaním do novostavby. Objavili sa aj hlasy, ktoré otvorene spochybňovali toto naše tvrdenie.

Zasadli do nových i opravených lavíc

Vďaka Kronike Štátnej meštianskej školy v Starej Ľubovni môžme teraz už s určitosťou potvrdiť, že sme sa nemýlili. Text tohto historického písomného dokumentu, okrem lokalizácie prvého sídla spomínanej školy, potvrdzuje aj niektoré nami publikované termíny spojené s výstavbou novej budovy. Dozvedáme sa tu, že Štátna meštianska škola v Starej Ľubovni bola zriadená rozhodnutím ministra školstva a národnej osvety Dr. Markoviča 6. novembra 1925 pod číslom 89743/I – 45. Vyučovať sa začalo 1. januára 1926 v spomínanej budove na Nižnej ulici. Trieda bola zriadená v najväčšej miestnosti, ktorá vyhovovala rozmerovo, ale aj dostatkom denného svetla. Mesto vybavilo priestory novým nábytkom, pričom do triedy dalo tunajším stolárom zhotoviť 15 nových lavíc a 10 opraviť – tie tu boli prenesené z ľudovej školy. Vedľa triedy bola kancelária riaditeľa (riaditeľňa), pričom v budove sa nachádzal aj jeho byt. Prvým dočasným riaditeľom bol František Kuba, rodák zo Šumavy, ktorý sa na Slovensko dostal po roku 1918 v službách československých légií. Ten bol spočiatku jediným zamestnancom tejto ustanovizne, a preto týždenne vyučoval 19 hodín. Na pomoc prišiel aj učiteľ tunajšej rímskokatolíckej ľudovej školy Štefan Kolodzej, ktorý ochotne odučil 12 hodín. S vyučovaním ženských ručných prác pomohla Emília Turáková a do tajov teológie študentov zasvätil miestny farár František Purtz.

Začiatkom apríla 1926 bol okresným školským inšpektorom do novozriadenej školy dosadený ďalší učiteľ – František Podlaha. Tento 26-ročný rodák z Ostrova u Březnice v Čechách bol podľa dobového pisateľa veľmi „príčinlivý a uvedomelý“. Novozriadená škola bola spočiatku bez vyučovacích pomôcok. Ale aj tu pomohla tunajšia ľudová škola, ktorá s ochotou zapožičala to, čo mohla a mala.

Enormný nárast žiakov 

V prvom školskom roku 1925/26 si do lavíc Štátnej meštianskej školy v Starej Ľubovni zasadlo 50 študentov – z toho 17 dievčat a 33 chlapcov. V kronike sa píše, že na štúdium sa dali zapísať aj 13 – 15-roční, čo dokumentuje záujem o vyššie vzdelanie medzi tunajším obyvateľstvom. V školských laviciach „meštianky“ sedelo 38 študentov zo Starej Ľubovne, 8 ich bolo z Hniezdneho a po jednom z Novej Ľubovne, Jarabiny, Jakubian a Nižných Ružbách. Iba pre zaujímavosť a porovnanie uvádzame, ako sa vďaka novým priestorom zvýšil počet študentov v priebehu desiatich rokov. V školskom roku 1935/36 už školu navštevovalo 195 žiakov, pričom zo Starej Ľubovne ich bolo 128, z Hniezdneho 27, z Jakubian a Jarabiny po 10, z Novej Ľubovne 8, z Chmeľnice 4, z Mníška n/Popradom a Kolačkova po dvoch a po jednom z Podsadku, Kamienky, Forbás, Malého Lipníka, Spišskej Starej Vsi a Vyšných Ružbách. Teda oproti školskému roku 1925/26 ide o nárast, a to o 290 %.

V škole dokonca kino!

Budova, v ktorej našla v roku 1926 svoje útočište Štátna meštianska škola, mala v tom čase popisné číslo 377 a patrila mestu. Dozvedáme sa, že do roku 1918 slúžila ako štátna opatrovňa a po jej zrušení tu počas rušných rokov 1919 – 1921 bolo ubytované československé vojsko. Veľmi zaujímavou informáciou je pre nás aj zmienka, že v najväčšej miestnosti tejto budovy zriadili na začiatku 20–tych rokov minulého storočia súkromné kino. To obohacuje naše poznanie histórie, pretože doteraz sme sa vďaka dostupným písomným materiálom domnievali, že prvé kino v meste bolo pre verejnosť otvorené až v roku 1929 Jozefom Dlugolinským na dnes už neexistujúcej Vyšnej ulici (písali sme o tom v knihe  Objavené v ľubovnianskom archíve na str. 103). Ostatné miestnosti slúžili do roku 1926, ako napr. byt učiteľa rímskokatolíckej ľudovej školy.

Aby boli informácie kompletné, tak o tom, že súkromná meštianska škola s vyučovacím jazykom maďarským existovala v Starej Ľubovni ešte pred 1. svetovou vojnou, si napíšeme v ďalšom pokračovaní tejto rubriky.

obr.1 Budova kde bola v roku 1926 zriadená tátna meštianská škola. Pohľad z počiatku minulého storočia.

Budova, kde bola v roku 1926 zriadená Štátna meštianska škola. Pohľad zo začiatku minulého storočia, foto: Štátny archív Stará Ľubovňa

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Začiatok výstavby novej budovy pre Štátnu meštiansku školu v roku 1927, foto: Štátny archív Stará Ľubovňa

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Novostavba Štátnej meštianskej školy z roku 1929, foto: archív M. Šipoš

Pavol Mišenko

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 15 (21. apríl 2020)


Warning: count(): Parameter must be an array or an object that implements Countable in /nfsmnt/hosting1_1/a/c/aca2cee3-477f-4c2b-8b71-c859b1129322/lms.sk/web/wp-includes/class-wp-comment-query.php on line 405