Tomáš Drahovský pomáhal chorým, charitatívna dražba zožala úspech

Tomáš Drahovský pomáhal chorým, charitatívna dražba zožala úspech
9. augusta 2018 Redakcia ĽN

36751500_1730216663741949_9176107571029737472_nRodák zo Starej Ľubovne Tomáš Drahovský (vľavo, s Patrikom. Liščinským) nerobí radosť aj tým najprísnejším futsalovým fajnšmekrom, ale najnovšie aj detským onkologickým pacientom. Zorganizoval totiž internetovú charitatívnu dražbu, v ktorej sa objavili dresy Ondreja Dudu či Jakuba Hromadu. Vyzbieraná suma 1050 eur putovala v plnom rozsahu na účet neziskovej organizácie Svetielko pomoci.

Mesiac jún sa pre Tomáša Drahovského niesol v charitatívnom duchu. Najlepší futsalista Slovenska sa po vydarenej sezóne strávenej v španielskom celku Plásticos Romero Cartagena rozhodol pomôcť deťom s neľahkým osudom. Na sociálnej sieti Facebook zorganizoval charitatívnu dražbu, ktorá trvala od 13. do 24. júna. „Premýšľal som nad tým už dlhšiu dobu. Vravel som si, že by som mohol pomôcť deťom, ktoré nemajú také šťastie ako ja. Som celý život zdravý a žijem aktívne,“ vysvetľoval 25-ročný rodák zo Starej Ľubovne.
Stačilo splniť jednoduché pravidlo – napísať do komentára pod fotografiu ponúkanú cenu. Tá musela byť vyššia minimálne o päť eur. V zozname ponúkaných predmetov sa nachádzali dresy futbalových nádejí: Ondreja Dudu, Tomáša Vestenického či Jakuba Hromadu, no do zbierky prispeli aj zvučné mená futsalu. „Mnohé dresy pochádzajú z mojej osobnej zbierky, s väčšinou chlapcov sme si ich kedysi navzájom vymenili. Ešte pred dražbou som ich ale oboznámil s mojou myšlienkou a podporili ma. Niektorí sa mi dokonca ozvali aj sami a zapojili sa taktiež,“ vyslovil sa autor hetriku do siete slávnej Barcelony, ktorý do dražby venoval, okrem iného, aj na mieru vyrobené „halovky“.

Avšak, ani „berlínska desiatka“ alebo skvost s venovaním Jakuba Hromadu zo Slávie Praha nevzbudil medzi zúčastnenými najväčší záujem. Ponuky za dres samotného Tomáša Drahovského sa zastavili na neskutočnej hranici 250 eur. Najmä vďaka tomuto štedrému darcovi sa „Drahovi“ podarilo vyzbierať 1050 eur. „Je to celkom pekná suma, keďže v dražbe bolo osem dresov a jedny moje halovky,“ hodnotil.
Celý obnos peňazí venuje čerstvá posila Sparty Praha košickej neziskovej organizácii Svetielko pomoci, ktorá pomáha rodinám s onkologicky chorými deťmi. „Vytipoval som si viacero organizácií. Pýtal som sa najmä známych, ktoré by mi odporučili. Pôvodne som chcel vybrať nejakú organizáciu z okolia Starej Ľubovne, keďže odtiaľ pochádzam. Potom som však vyhľadával ďalšie možnosti na internete. Myšlienka a vízia, s akou pomáha chorým deťom Svetielko pomoci, mi veľmi učarovala.“
Zdá sa, že Tomášovi učarovalo nielen Svetielko pomoci, ale aj organizácia charitatívnej dražby. „Plánujem organizovať podobné veci aj v budúcnosti a možno z tejto dražby spraviť aj tradíciu,“ prisľúbil Drahovský.

Tri otázky – tri odpovede
Miroslava Hunčíková, riaditeľka Svetielka pomoci, n.o.:

Drahovsky - Svetieko pomoci 36646901_1876044342455479_5541244445975904256_nPrekvapilo vás Tomášové rozhodnutie zorganizovať dražbu, z ktorej peniaze poputujú práve vám?
– Určite a veľmi (úsmev). Naša dlhoročná práca pre rodiny je najlepšou reklamou. Teší nás najmä to, že nás kontaktujú ľudia a firmy na základe toho, čo si o nás prečítali na stránke www.svetielkopomoci.sk či sociálnych sieťach, alebo nás odporučil niekto, komu sme pomohli. Je veľmi pozitívne, že sa o nás hovorí a je to dôkazom toho, že to, čo robíme, robíme dobre.
Potešilo vás to?
– Každá pomoc pre nás znamená veľa – finančná aj materiálna. Nie je dôležitá suma daru, ale ochota pomôcť a motivovať k tomu aj druhých. Sme radi, že si Tomáš vybral práve nás a k pomoci dokázal zmobilizovať aj svojich kamarátov a známych.
Na čo použijete tento finančný dar?
– Darované peniaze využijeme na niektorý z projektov Pomoc deťom s onkologickými chorobami a ich rodinám: napr. na zriadenie denného centra, prepravnú službu pre choré deti, domácu hospicovú starostlivosť o deti v terminálnom štádiu, materiálnu pomoc rodinám či psychosociálnu starostlivosť o rodiny, ktoré stratili dieťa.


Naj-futsalista SR uprednostnil rodinu

Draho nZažil životnú sezónu v najlepšej futsalovej lige sveta, hneď vo svojom prvom zápase skóroval proti Barcelone, stal sa štvrtýkrát v rade najlepším futsalistom Slovenska a v júni prestúpil do Sparty Praha. Ako hodnotí pôsobenie v drese Plásticos Romero Cartagena? Aké to je byť najlepším Slovákom a prečo zmenil pôsobisko? O tom všetkom sme sa porozprávali s Tomášom Drahovským (na fotografii).

Ako prvý Slovák si okúsil najlepšiu ligu sveta, teda španielsku Primera División. Ako sa zrodil tvoj prestup do Plásticos Romero Cartagena?
– Už v polovici sezóny, v ktorej som hral za Győr, sa o mňa začínali zaujímať španielske kluby. Povedal som si však, že najlepšie bude dodržať kontrakt v Maďarsku, pokúsiť sa vyhrať titul a potom sa posunúť ďalej.
Bolo náročné aklimatizovať sa tam? Predsa len, čelil si omnoho väčšej konkurencii a určite aj tlaku, pretože od legionárov sa očakáva vyššia kvalita.
– Rozdiel medzi španielskou a maďarskou ligou je naozaj obrovský. Zvykal som si aj na iný jazyk a životný štýl, ale ak som chcel napredovať, musel som to zvládnuť.
Ja by som sa nebál nazvať tvoju uplynulú sezónu životnou. Odohral si 33 zápasov, strelil 18 gólov a spomedzi šestnástich tímov skončil ten tvoj na deviatej priečke. Ako spätne hodnotíš rok strávený v Cartagene?
– Z hľadiska tímu bola táto sezóna veľmi úspešná. Naším cieľom bolo pohybovať sa okolo 12. miesta a v ďalšom ročníku zabojovať o vyššie priečky. Podarilo sa nám dokonca prebojovať do Španielskeho pohára, kde Cartagena nebola posledných osem rokov. Mrzí nás ale to, že sa nám nepodarilo zahrať si play-off, ktoré nám ušlo v poslednom zápase. Z osobného hľadiska som nevedel, čo mám očakávať. Nemal som si ani od koho zistiť informácie. Chcel som sa presadiť v tíme a ukázať, že aj futsalisti zo strednej Európy môžu byť úspešní. V prvej polovici som si len zvykal, no v druhej som strieľal viac gólov a mal viac asistencií.
Čo preferuješ? Strieľanie gólov alebo prihrávanie?
– Skôr prihrávanie, pretože gólová prihrávka na konci je vždy krajšia ako samotný gól, hoci fanúšikovia si skôr pamätajú strelcov. Potešujúci je ale aj krásny gól.
Spomínal si aj Španielsky pohár, do ktorého sa prebojuje len osmička najlepších z Primera División. Ako hodnotíš takúto skúsenosť?
– Ošiaľ v tíme a aj mimo neho bol veľký. Do Madridu, kde sa hralo, s nami cestovalo 400 divákov, ktorí boli stále s nami. Dokopy bolo na zápase 8000 ľudí, takže atmosféra bola nádherná. Človek si môže užiť „veľký“ futsal.
Aký je priemer návštevnosti v Španielsku?
– Je to okolo 2000 ľudí, závisí to však od veľkosti haly. Zápasy s poprednými klubmi sme hrali pred vypredaným hľadiskom v novej hale, kde bolo 4500 fanúšikov.
Je to tak trochu paradox, ale najviac sa ti strelecky darilo proti jednému z najlepších klubov, slávnej Barcelone. Hneď pri svojom debute v Španielsku si dal gól a potom si dokonca hetrikom odrovnal Barcelončanov. Je to tým, že si odmala fanúšikom FC Barcelona?
– Neviem, čím to je, ale som za to veľmi rád. Jednoducho mi to doprial osud. Na zápasy proti nej som sa tešil jednak preto, že som fanúšikom Barcelony, ale aj preto, že jej celý komplex je blízko Camp Nou. Taktiež v Barcelone pracuje kondičný tréner, ktorého poznám z pôsobenia v Győri.
V čom bola pre teba sezóna v Španielsku najviac poučná?
– Po futsalovej stránke som si uvedomil, že na Slovensku sme dosť pozadu. Mám na mysli celkový záujem o futsal, či už od divákov alebo sponzorov. Spoznal som veľa profesionálov a zistil som, že ak človek chce napredovať, musí veci trošku inak vnímať.
Ktorý súper bol pre teba najmenej príjemný?
– Jednoznačne Inter Movistar. Je to najlepší tím, ktorý nakoniec aj skončil prvý. Je to zážitok hrať proti nemu, pretože zaň nastupuje aj Ricardinho – najlepší hráč na svete.
Čo zo životného štýlu Španielov ti prirástlo k srdcu najviac? Je to siesta?
– Áno, správne. Siesta je to, čo som si v Španielsku obľúbil najviac. Doprial by som ju aj ľuďom na Slovensku, pretože Španieli žijú úplne pokojným životom. Riadia sa heslom ‘hasta manana‘, čo znamená ‘dovidenia zajtra‘. Obľúbil som si ešte aj počasie, pretože som zažil najteplejšiu a najkrajšiu zimu.
Bola práve rodina a priatelia tí, ktorí ti najviac chýbali v Španielsku?
– To áno. Chýbala mi rodina, kamaráti zo Starej Ľubovne, s ktorými som začínal hrať futbal a takisto moji spoluhráči z reprezentácie. Chodili ma však navštevovať, čo bolo veľmi príjemné.
O tvojich kvalitách hovorí aj štvorročná nadvláda v ankete NAJ-futsalista Slovenska. Ešte ťa baví víťaziť rok čo rok?
– Nie je to len na mne. Snažím sa hrať najlepšie a stále napredovať. Je to akási odmena celej tej práce. Doposiaľ sa nikomu nepodarilo zvíťaziť štyrikrát po sebe, no ja sa nebudem vôbec hnevať, ak to takto bude aj budúci rok.
35546760_1982509368485796_3952267895492313088_n
Teraz čelíš novej výzve, prestúpil si do Sparty Praha. Prečo? Mnohí to považujú za krok späť.
– Skok medzi českou a španielskou ligou je veľký, ale niekedy musí človek urobiť rozhodnutie, ktoré by sa mu dopredu nejak nepozdávalo. Dlho som nad tým premýšľal a zistil som, že teraz je ideálny čas na to, aby som bol s rodinou. Nedávam futsal bokom, no uprednostnil som rodinu. Zo Sparty Praha prišli s dobrou ponukou a páči sa mi aj ich vízia. Nie je prekvapením, že ambície máme najvyššie.
Text: Patrik Liščinský, foto: archív (T.D.)

Článok bol publikovaný v ĽN č. 28 (16.  júla 2018)