V tunajšej knižnici ožili príbehy

V tunajšej knižnici ožili príbehy
13. októbra 2018 Mário Veverka

DSC_0273Poznáte slovo storytelling? Nie? Verte, že španielskou dedinou bol aj pre mnohých školákov z Levočskej, Za vodou a cirkevnej ZŠ. Všetko ale zmenil 26. september a návšteva Martina Haka v knižnici.

Mimochodom, ak na úvodnú otázku necháte odpovedať Google, dostanete viacero niekedy až krkolomných definícií. Povedané najjednoduchšie, storytelling je rozprávanie príbehov. Nie však hocijaké. Rozprávač ho totiž musí podať tak, že sa divákom zrodí v mysli svet, v ktorom môžu byť, takpovediac, na návšteve. „Vtedy nepotrebujú riešiť SMS, nie sú hladní a nie je im ani zima. Hlava sa sústredí na to, o čo ide v príbehu,“ vysvetlil zámer storytellingu M. Hak.
Toho, ako dodal, na ňom uchvátilo najmä to, že ide o priame spojenie rozprávača s publikom. „T.z. že nedržíte knihu a delíte pozornosť medzi text a poslucháčov, ale môžete ju dať rovno im.“
Oproti klasickému alebo inscenovanému čítaniu je pritom tento improvizačný druh umenia náročnejší. Preto, aby publikum zaujal, musí storyteller využiť rôzne nástroje – gestikuláciu, mimiku či moduláciu hlasu. Veľký dôraz sa pritom, podľa M. Haka, kladie tiež na oči. „Tie sa môžu dívať na mnoho spôsobov – a to je ďalší prostriedok ako príbeh spraviť farebným. Potom sa ešte využívajú zvuky a práca s telom. Tak, aby vstupoval na chvíľu do postáv deja,“ dodal profesionálny rozprávač, ktorý sa takýmto rozprávaním živí.
A že svoje remeslo ovláda naozaj dokonale, sa na vlastnej koži presvedčili školáci zo staroľubovnianskych škôl. „Deti majú možnosť spoznať literatúru trochu z iného uhla. Je to pre nich záživnejšia forma, ktorá ich, myslím, absolútne vtiahla do deja, takže si ani neuvedomili, že sa učia,“ vyzdvihla interaktívnu formu podania príbehu Milada Mackovčinová zo ZŠ Za vodou.

DSC_0057Interaktívnu formu podania príbehu zažili na vlastnej koži školáci zo ZŠ Za vodou, ZŠ s MŠ sv. Cyrila a Metoda i Levočskej.

BEZ DYCHU
Živé rozprávanie o udalostiach z roku 1944 pritom neoceňovali len pedagógovia. Uchvátení z neho boli i žiaci, ktorí Martinovi Hakovi doslova viseli na ústach. „Bolo to fascinujúce. Veľmi ma to zaujalo, takže som skoro ani nedýchala,“ nechala sa po skončení počuť Barbora Bulková zo ZŠ Za vodou. Jej spolužiačku, Lauru Schurdákovú, skutočný príbeh 16-ročnej slečny, ktorá kvôli láske urobila šialenú vec, tiež očaril. „Bolo to presvedčivé. Naplno som ho vnímala a žila s ním…“
DSC_0277Mimochodom, profesionálny rozprávač príbehov sa s deťmi stretol vďaka Stonožkovému čítaniu, ktoré Ľubovnianska knižnica usporadúva už po desiaty raz. A kým doteraz v nej súťažili len žiaci mestských škôl, jubilejný ročník bude, presne ako sa patrí, výnimočný. „Táto kampaň na podporu čítania vzbudila veľký ohlas. Máme potvrdené, že sa doň zapojí 2.- 4. ročník z Novej Ľubovne. Rozpracované máme tiež ďalšie ZŠ v okrese, takže sa veľmi tešíme,“ netajila radosť Jana Vargová, ktorá potvrdila, že i tento školský rok sa môžu decká tešiť na besedy so spisovateľmi, ilustrátormi a pripravený je, opäť, aj workshop pre učiteľov.
Kampaň z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom.
Foto: Mário Veverka, Jana Vargová

Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 36 (2. októbra2018)