V minulom roku ste si v Ľubovnianskych novinách č. 31 mohli prečítať o zásnubách Jána Zamoyského a Isabel de Bourbon. Dozvedeli ste sa, kedy Ján požiadal Isabel o ruku a taktiež ste si mohli prečítať list, ktorý napísala šťastná snúbenica Isabel svojej nastávajúcej svokre. Tento článok si prečítala aj pani Carmen a podelila sa s nami o ďalšie podrobnosti, ktoré dotvárajú veľmi zaujímavý a romantický celok a my vám ho dnes ponúkame.
V jednej veľkej rodine
Ján a Isabel sa poznali už od ranného detstva. Vídali sa na rôznych rodinných oslavách. Čoby aj nie? Veď Jánova mama Karolína Zamoyská a Isabelina stará mama Mária-Antoinetta de Bourbon–Siciles boli sestry. Pravidelne sa navštevovali v Cannes, kde chodili manželia Karolína a Andrej Zamoyskí so svojimi deťmi na zotavovacie pobyty, ktoré boli tak potrebné po dlhých zimných mesiacoch v našich končinách. Po smrti Andreja, 25. júna 1927, Karolína už cestovať nechcela. Bolo jej smutno bez milovaného manžela, ktorý sa o ňu, a vlastne aj o všetko, tak obetavo staral. Jej sestra Mária-Antoinetta pripravovala diamantové 60. výročie svadby, ktoré plánovala sláviť presne v deň výročia svadby, a to 8. júna 1928. Snažila sa presvedčiť svoju sestru Karolínu, aby sa zúčastnila osláv, ale vzhľadom na ešte trvajúci ročný smútok po nebohom manželovi, ktorý končil až o tri týždne, táto odísť od rodiny nechcela. Márne ju presviedčala, nič nepomáhalo. Až keď Karolíne povedala, že je na čase, aby sa jej syn Ján oženil…a kde by si našiel družku zo seberovnej partie, ak nie na takom stretnutí, ako sa núka teraz? Bola to s určitosťou „trefa“ do čierneho, lebo Karolína si naozaj zbalila kufre a pricestovala so synom Jánom na rodinné stretnutie. Predtucha Márie-Antoinetty sa potvrdila, lebo si Ján na oslave vo Francúzsku naozaj našiel budúcu manželku, ale to už predbieham!
Amor zasiahol Izabel Vďaka opisu jednej zo zúčastnených vieme, ako prebehol ten slávnostný deň. Dozvedáme sa, že do Cannes pricestovali rodinní príslušníci z celej Európy. V tejto dobe žilo ešte 10 z 12-tich detí oslávencov Márie-Antoinetty a Alfonza. Všetci súrodenci prišli so svojimi rodinami. Vďaka úspešnej manželskej politike sa takto stretlo zhruba 40 kniežat a kňažien, ktorí väčšinou zastávali vysoké posty na rôznych európskych kráľovských dvoroch. Medzi zúčastnenými bol, samozrejme, druhorodený syn oslávencov – Karol, známy aj ako Don Carlos so svojou rodinou, a k nim patrila aj nám známa Isabel. Oslavy začali slávnostnou svätou omšou v rodinnej kaplnke, po ktorej sa všetci zúčastnení premiestnili na sviatočný obed do Grand Hotela v Cannes. Obed bol na vysokej úrovni, podávali sa najdelikátnejšie špeciality francúzskej kuchyne a pilo sa provensálske ružové víno. Ľudia boli usadení podľa zasadacieho poriadku. Staručká Karolína sedela po pravici svojej sestry Márie-Antoinetty a jej syn Ján bol „pridelený” k mládeži. Jeho miesto bolo osudne oproti tichej Isabel. Žoviálny Ján sa pokornej Isabele ihneď zapáčil a na konci obeda sestry ani nespoznávali ich Isabelu. Rozkvitla ako púpava na jarnom slnku a celá veselá sa pridala k rozšantenej skupinke bratrancov a sesterníc. Z Grand Hotela sa blízka rodina presunula do vily jednej z dcér v blízkosti Cannes.
Po rýchlych zásnubách – svadba Po tak výdatnom obede a silných emóciách sa staršia generácia rozhodla pre oddych. Mládež plná energie bola iného názoru. Bratranci navrhli zahrať si futbal. Aby doplnili mužstvo, „dovolili“ svojim sesterniciam pridať sa. S nadšením sa pričlenila aj Isabel. Nebola síce športovo stavaná, ale čo by neurobila, aby bola v blízkosti Jána. Po dvoch hodinách intenzívnej hry, kde chudáci chlapci skončili s okopanými nohami, sa všetci červení ako paradajky od horúčavy presunuli schladiť sa do blízkeho mora. Krásny a nezabudnuteľný deň sa tak skoro pre všetkých skončil večerným kúpeľom. Len v tichu a pokoji na verande vily sa ešte dlho do noci rozprával novotvoriaci sa pár. Rodiny Jána aj Isabel pobudli po oslave v Cannes ešte pár dní. Potom každý musel odísť svojou cestou. Korešpondencia medzi zaľúbeným párom z tohto obdobia sa nezachovala. Jedno je ale isté – významnú úlohu v nadchádzajúcej svadbe zohrala Jánova sestra Karolína. Z celého srdca sa posnažila, aby Ján požiadal Isabel o ruku. Stalo sa tak 3. novembra 1928. Isabel bola do Jána nesmierne zaľúbená. Máme o tom dôkaz z listu, ktorý sa nachádza v levočskom archíve. Priam sršia šťastné slová novopečenej snúbenice Isabel, ktoré adresovala svojej tete a nastávajúcej svokre Karolíne Zamoyskej. Spomínaný list je písaný vo francúzštine, vďaka čomu pravdepodobne po Jánovom nútenom odchode unikol istému zničeniu. Tu je jeho doslovný preklad:
Moja veľmi milovaná Teta, som tak šťastná, že nevládzem ani písať, aby som Vám oznámila šťastnú novinu. S Jánom sme sa zasnúbili a môžem Vám povedať, že som nesmierne šťastná a že mojím najhlbším želaním je, aby som urobila šťastnou osobu, ktorú tak veľmi milujem. Vy ste stále taká dobrá, prosím Vás, prijmite ma za Vašu oddanú dcéru, ktorá si Vás bude stále vážiť a bude Vás mať stále rada. V deň Vašich menín sa budem za Vás modliť a pokorne aj Vás prosím, aby ste vo Vašich modlitbách mysleli na tú, ktorá sa oddáva na celý život.
S úctou Vaša oddaná Isabel 3.XI.28
Tak ako zásnuby boli oznámené veľmi rýchlo, aj termín svadby bol stanovený len štyri mesiace po nich. Ján a Isabel sa zosobášili 9. marca 1929 v Madride a po pompéznej svadbe si priviezol Ján Isabelu na Ľubovniansky hrad. Ale to už je iný príbeh!
Svadba Jána Zamoyského a Isabel de Bourbon-Siciles v roku 1929.
V Štátnom archíve v Levoči sa nachádza fotografia zo 60. výročia svadby sestry Karolíny Zamoyskej, na ktorej Ján zahorel láskou k mladučkej Isabel. Jána rozpoznáte ako tretiu osobu zľava v hornom rade. V ĽN č. 31/2017 ste sa mohli dozvedieť, že na fotografii bola Isabel pravdepodobne vytrhnutá. Pani Carmen ale svoju sesternicu na fotografii spoznala a ukázala ju ako štvrtú dámu sprava v druhom dolnom rade. Isabel sedí pri svojich sestrách. Má biely klobúk s hrubou čiernou stuhou a kvôli tieňu krásneho slnečného dňa je jej veľmi zle vidieť do tváre. Z celej fotografie je nažive už len jediná osoba, a to Madame Carmen. Sedí na ľavom kolene svojej opatrovateľke zo Starej Ľubovne, pani Hutníkovej.
Takto zapózovali Ján a Isabel pri príležitosti ich zásnub. Túto fotografiu venovali ich milovanej Karolíne v novembri 1928.
Katarina Chapuis Šutorová
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 3 (23. január 2018)
Comments