Po štyroch sezónach majú za sebou úspešnú jeseň futbalisti FK Družstevník Plavnica. Po remízovom úvode sa totiž nakopli k skvelým výkonom a zimovať odišli po osemzápasovej šnúre bez prehry. Kde sa skrýva dôvod výborných výsledkov a či nezačínajú poškuľovať po vyššej lige, na to už hľadal odpoveď manažér klubu Rastislav Grich.
Deviaty, dvakrát jedenásty, pred rokom siedmy a momentálne po jeseni ešte o dve priečky vyššie, len s bodovou stratou na druhé Vyšné Opátske. Zdá sa, že v III. lige Východ ste sa už udomácnili…
– Musím podotknúť, že súťaž je veľmi ťažká a dosť vyrovnaná. Niekedy nám športové šťastie prialo, inokedy nie. Vo väčšine prípadov je to tak, že po postupe sa nováčik vezie na euforickej vlne a potom, po roku – dvoch, padá dole. Preto sme radi, že hráme najvyššiu regionálnu ligu už piatu sezónu. Myslím si však, že pokiaľ bude fungovať naša koncepcia a práca s mládežou tak ako doteraz, v budúcnosti by sme v nej mohli hrať ďalej – prajeme si umiestnenie v zlatom strede tabuľky.
Pred štartom sezóny ste, okrem hráčov menili tiež kouča. Ondreja Desiatnika, ktorý mužstvo na jar posunul hore, vystriedal pri kormidle Róbert Petruš.
– Futbal prináša aj zmeny, išlo vlastne už o druhú výmenu na lavičke za necelý rok. Minulú sezónu začal na tomto poste Marián Solotruk, ku koncu jesennej časti však avizoval, že z časových a pracovných dôvodov nemôže mužstvo ďalej viesť, a tak po štyri a pol sezónach u nás skončil. Dohodli sme sa vtedy s Ondrejom Desiatnikom, ktorý končil v Giraltovciach a myslím si, že s chlapcami dokázal odohrať skvelú jar. Po skončení sme preto chceli, aby ostal, ale rozhodol sa pre iný klub.
A opäť ste zháňali trénera…
– Presne. Oslovili sme viacerých, k dohode napokon došlo s Robom Petrušom. Pod jeho vedením sa nám darí a chlapci pokračujú vo výborných výsledkoch, čo nás nesmierne teší.
Zmenil sa po jeho príchode herný prejav mužstva?
– No… každý tréner má svoj herný systém, to by som teraz neposudzoval. Ale veľa záleží aj od toho, akými hráčmi mužstvo disponuje. Na jar sa strelecky veľmi dobre ukazoval Kristián Tináth (10 gólov). Teraz však bol 11 stretnutí zranený, a to mohlo zohrať dosť veľkú úlohu. Možno tých gólov nedávame veľa, na druhej strane ich ani nedostávame.
Pri voľbe, či už hráčov alebo kouča, ste, zdá sa, mali šťastnú ruku, keďže pohľad do tabuľky vás môže tešiť. Rovnaká otázka ako na funkcionárov Čirča: napadla vám už kacírska myšlienka, že „čo keď postúpime“?
– Na kacírsku otázku kacírska odpoveď: po jesennej časti ešte nikto nepostúpil ani nevypadol (úsmev), ale ani z technického hľadiska nemôžeme postúpiť (rozmery ihriska, tribúny, atď.). Takže týmto sa vôbec nezaoberáme.
Tak či onak, máte za sebou dobré výsledky a na tribúnach návštevnosť, ktorú vám môžu závidieť aj tímy z vyšších líg. Veď, napr. na Sabinov sa prišlo pozrieť viac než 500 divákov.
– V uplynulej sezóne sme z pohľadu návštevnosti skončili na 4. mieste. Po jeseni sme piaty, teda môžeme byť veľmi radi, že nás fanúšikovia podporujú, a to nielen doma, ale tiež u súperov. Akurát škoda, že sa nám niektoré zápasy termínovo krížia s tými v Čirči a Starej Ľubovni. Pretože tak ako im berieme divákov my, tak ich zase oni berú nám.
Pri plnom hľadisku asi ticho na vašich dueloch nie je… – To nie, ale k pár fanúšikom musím byť trochu kritický. Snažíme sa robiť futbal pre nich, nie preto, aby bol reklamou pre klub či obec. Máme však pomerne mladé mužstvo a mladí hráči potrebujú ich podporu viac než skúsenejší. Touto cestou by som preto chcel poprosiť, aby ich počas stretnutí povzbudzovali, aj keď sa nedarí. Im to pomôže viac než pokrikovanie. Samozrejme, diváci majú nárok na kritiku, na to je ale čas po zápase (úsmev).
R. Grich: “Chlapci sú dobrá partia tak na ihrisku, ako aj mimo neho.”
Je nejaký duel, ktorý vás počas 16-tich kôl máta? Ak áno, tipujem na domácu prehru s Lipanmi 0:2, či?
– Práve tento konkrétny nie. Aj keď sme sa im v druhom polčase herne priblížili, v tom prvom nás prevýšili po všetkých stránkach a zaslúžene vyhrali. Mňa skôr máta remíza so Stropkovom, kde sme v 82. minúte dali gól, no dve minúty pred koncom ho aj inkasovali. Ďalší smolný zápas, ktorý nakoniec pre nás skončil i šťastne, sme odohrali so Sninou. Na vlastnom ihrisku sme viedli 1:0, dali sme dva góly, ktoré ale neboli uznané, no v 87. minúte bol stav 1:2. Ešteže minútu pred koncom Lukáš Hovanec vyrovnal. V oboch týchto prípadoch sme pritom mali herne navrch.
Keď sme už pri tom. Počas 16-tich kôl ste strelili 25 gólov. Tým síce zďaleka nepatríte k najofenzívnejším mužstvám, čo je však zaujímavé, 9 z nich padlo v poslednej desaťminútovke. A ešte neuveriteľnejší fakt – až päťkrát ste sieť rozvlnili v absolútnom závere. Čím si to vysvetľujete?
– Tým, že tréner od chlapcov chce, aby bojovali celých 90 minút, t.z. pokiaľ rozhodca neodpíska koniec. Táto štatistika však svedčí aj o tom, že v mužstve je nielen herná, ale i kondičná sila, no musím priznať, že nám tiež prialo šťastie. Keď už sme pri štatistikách, tak mi nedá nespomenúť jeseň 2013. Po 17-tich kolách sme strelili 26 gólov, čo stačilo na prvé miesto počas zimnej prestávky. Nakoniec sme ale skončili deviaty.
V rozhodovaní zápasov ste skvelí, ale – netlačí vás niekde topánka?
– Samozrejme, sú veci, ktoré chceme vylepšiť. Máme teda v hľadáčiku nejakých hráčov, ktorých by sme chceli už do zimnej prípravy.
Môžete konkretizovať aj mená?
– Zatiaľ nie, lebo prestupy ešte nie sú dotiahnuté. Káder však budeme musieť doplniť, pretože v III. lige sa s 15 – 16 hráčmi jednoducho nedá hrať. Už na jeseň sme mali problém so zraneniami, takže v niektorých zápasoch sme museli siahnuť aj do U19.
Aká je situácia teraz?
– Chlapci trénovali do konca novembra a verím, že im trochu oddychu neuškodí. Viac ma mrzí zranenie Tomáša Konkoľa. Tento mladý, perspektívny hráč bude mimo hru možno rok, prajeme mu skoré uzdravenie.
Žiaden klub, nielen futbalový, nemôže fungovať bez zázemia a podpory. Ako je to u vás? Ste materiálovo a finančne zabezpečení alebo musíte bojovať aj na tomto poli?
– Klubu, ktorý nemá finančné problémy, gratulujem. I my sa snažíme zabezpečiť mužstvo dospelých, ale aj štyri mládežnícke, ako sa dá. Rozpočet tvorí dotácia obce a príspevky sponzorov. No sami o sebe by futbal u nás neutiahli. Takže keby nebolo ich súdržnosti, nefungovalo by to. No nedá mi nespomenúť kompaktnosť výboru na čele s prezidentom klubu Jánom Soleckým a veľkým množstvom usporiadateľov.
Pôvodne som chcel skončiť, ale nedá mi. Proti Svidníku si loptu na biely bod postavil Maroš Beňo. A premenil. Samozrejme, vidieť brankára skórovať nie je zďaleka bežné. Bude teda patriť k pravidelným exekútorom penált, alebo to bolo len výnimočne a poradie hráčov, ktorí majú právo zahrávať pokutový kop je úplne iné?
– Áno, vidieť brankára kopať penaltu naozaj nebýva bežné. Ten totiž berie na sebe aj riziko, že v prípade nepremenenia môže dôjsť k rýchlemu protiútoku a gólu v jeho sieti. Ale… na pokutové kopy sú u nás určení dvaja – traja hráči a ktorí z nich sa na to cíti najviac, ten ide. V spomínanom zápase vzal zodpovednosť do svojich rúk, či presnejšie nôh, kapitán a vyšlo to. Inak, nebol to prvý jeho gól. Skóroval totiž už v máji 2013. No vtedy to nebolo z bieleho bodu, ale z hry – ako striedajúci hráč v poli.
Foto: (archív R.G.) Článok bol publikovaný v ĽN č. 44 (5. decembra 2017)
Comments