V oblastiach večného ľadu a snehu si lovci divej zveri už dávno uľahčovali namáhavý pohyb v hlbokom snehu rôznymi pomôckami.
Lovci sa postupným zdokonaľovaním od takzvaných prasnežníc prepracovali k snežniciam a neskôr k lyžiam, aby sa aj ľudia z roľníckeho prostredia žijúci na samotách, dostali k obžive.
Ku klasickým vysokohorským pomôckam, na ktorých sa človek „nosil“, patrili donedávna zimné snežnice z dreva (na fotografii oválne snežnice).
Ľudia si ich zhotovovali dvakrát väčšie, ako bolo chodidlo a pripínali sa na obuv, aby sa ľahšie kráčalo po snehu. Používanie lyží, ako pomoc pri presune, je staré viac ako 7-tisíc rokov. Na nástenných maľbách na rôznych miestach sveta nám o tom nechali dôkazy ich dávnovekí používatelia.
POČIATKY LYŽOVANIA
Lyže ako ich vnímame dnes, sa po Európe rozšírili zo Škandinávie v polovici 19. storočia. Výnimkou je Slovinsko, kde v Kranskej Gore lyže zaznamenali už v 17. storočí. Tie do Vysokých Tatier, ktoré boli v tej dobe súčasťou Uhorska, priniesol v roku 1865 Karol Cornidesz, lekárnik zo Smokovca. Priniesol ich z Nórska po návrate z nútenej emigrácie v Anglicku. Nie je isté, či na nich sám lyžoval, skôr je známe, že ich použil na výzdobu svojej smokoveckej lekárne ako pamiatku na vyhnanstvo.
Prvým známym výrobcom lyží na Slovensku bol majster Ján Strižka z Liptovského sv. Mikuláša, ktorý vyrábal lyže podľa nórskeho vzoru, a to v roku 1887 a následne ho začali napodobňovať mnohí remeselníci na Slovensku. Vyrábal ich zo suchého jaseňového dreva a mali dĺžku viac ako tri metre.
VYNALIEZAVOSŤ ĽUDU
V Tatrách sa móda lyžovania začala pomaly udomácňovať, ale nebola to v tom čase lacná záležitosť. Také lyže si mohli dovoliť len veľmi zámožní. Lyžovať však chceli aj prostí ľudia z dedín. Svojou vynaliezavosťou prišli na nápad rozobrať starý drevený sud, jednu stranu okresať došpicata, pribiť kožené remence a lyže boli na svete.
Prvým veľkým propagátorom lyžovania bol doktor Mikuláš Szontág, zakladateľ osady Nový Smokovec. Je považovaný za prvého človeka vo Vysokých Tatrách, ktorý vedel na dovezených lyžiach aj lyžovať a pre svojich pacientov bol tiež lyžiarskym inštruktorom. Veľkými propagátormi lyžovania boli lesníci z Tatranskej Javoriny. Majiteľ panstva, knieža Hohenlohe dal doviezť lyže pre svojich zamestnancov a lesných robotníkov. Nie na športovanie, ale na efektívny a ľahší pohyb po zasneženom lese javorinského veľkostatku.
Lyže sa stali aj neodmysliteľnou súčasťou armád. Ich predstavitelia pochopili vojenský význam lyží a do výcviku zaradili lyžiarskych špecialistov. Zásluhou husárskeho kapitána Kamila Lerscha, rodáka zo Spišskej Belej sa lyže od roku 1876 začali objavovať vo vojenských posádkach v Kežmarku, Levoči a Spišskej Novej Vsi.
V minulosti v zimnom období pomocou lyží poštoví doručovatelia zabezpečovali poštové spojenie medzi Štrbou a Štrbským Plesom.
Pôvod názvu ski podľa mnohých odborníkov pochádza z islandskej reči, kde slovo scidh - znamená kus dreva. Názov lyža pochádza z ruštiny a osvojili si ho slovanské národy.
VYUŽITIE
Podľa potrieb a prostredia sa súčasne vyvíjali jednotlivé typy lyží. Z historického pohľadu existovali aj lyže bahenné pre pohyb v močaristom teréne. Boli pomerne široké a dlhé, asi 150 centimetrov. Lyže podobné bahenným používali začiatkom 20. storočia gazdovia z oblasti Terchovej pri hnojení polí v zimnom období.
Unikátny pár takýchto vlastnoručne vyrobených lyží slúži na výzdobu interiéru budovy horskej služby v Malej Fatre.
Z lyžovania sa rýchlo stával masový šport s veľkou popularitou. Rozmach techniky priniesol rozvoj vlekov a lanoviek, skvalitnil lyžiarske viazanie, topánky aj celkovú výstroj. Aj dnes však môžeme na tatranských svahoch niekoľkokrát do roka stretnúť lyžiarov ako z dobovej fotografie. Klub milovníkov starého lyžovania udržiava nostalgickú spomienku na lyžovanie so všetkým, čo k tomu patrí. Lyžujú na historických muzeálnych lyžiach s rovnakým vybavením. Niektoré kúsky idú na svah zo SKI múzea v Tatranskej Lomnici.
Spracovala Viera Mošoňová, zdroj: Bohuslav Štofan: Dejiny horského lyžovania
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 4, 26. február 2025).
Comments