Komunitný festival súčasného umenia pod už známou značkou UmUm si odbil svoj 8. ročník a bol opäť špecifický témou. Tentoraz znela Slováci, Rómovia a Stará Ľubovňa.
„Pre mňa to bol veľmi dôležitý ročník v rámci tých všetkých multikultúrnych ročníkov, pretože v Ľubovni je rómska komunita veľmi živá a je nutné ju podporiť. Myslím si, že táto podpora rómskej kultúry je na Slovensku nedostatočná. Preto sa teším, že festival umožnil dialóg medzi majoritou a minoritou,“ vyjadrila sa hlavná organizátorka Marika Smreková, ktorú potešil aj fakt, že sa festival konal i v rámci majálesu, a tak rómska kultúra mohla viac vyniknúť a mala aj väčšiu divácku kulisu. Tri dni rôznych divadelných predstavení, diskusií, prezentácií, výtvarných sympózií a koncertov sa diali na rôznych miestach mesta. Po minuloročnom viac medzinárodnom festivale, keď tu účinkovali účastníci z 10-tich krajín sveta, bol tentoraz UmUm zameraný výsostne na región a komunitnú prácu v ňom. Okrem miestnych, mládeže z Továrenskej či Sládkovičovej ul. sa zapojili do programu i mladí z Podsadku, Lomničky, Veľkej Lomnice či Bardejova a do Starej Ľubovne prišli napr. nečakane aj muzikanti z Čierneho Balogu, ktorí sa dozvedeli o festivale. A tiež chceli ukázať čo-to zo svojho muzikantského kumštu. „Moja práca s týmito deťmi spočíva v ich vzdelávaní. Ich to baví a mňa to teší. Tiež som Róm, pochádzam z tých pomerov a viem ako to chodí,“ pripomenul Adrian Harvan z Čierneho Balogu, tiež to, že mnohí jeho zverenci študujú na konzervatóriách a sú úspešní. Napokon práve aj vzdelávanie a rozvíjanie talentov sa často spomínalo v diskusiách, tiež potreba búrania bariér a predsudkov. Festival si tiež kládol za cieľ predstaviť život Rómov z viacerých strán. Aj vďaka Kolibe u Piera z Haligoviec mohli návštevníci aj ochutnávať typické rómske jedlá. „Niekedy bola strava Rómov naozaj skromná. Boli to zväčša len zemiaky. Keď gazdovia zabíjali, tak dostali rebierka, pečienky…,“ pripomenula Jana Pierová z Haligoviec, ktorá tak so svojím tímom preniesla vôňu tradičných jedál aj do parku na Nám sv. Mikuláša. A okrem ochutnávok sa zároveň diskutovalo hlavne o živote rómskej komunity a jej spolužitiu s väčšinovou časťou obyvateľstva.
ANKETA: Môže sa aj cez takéto podujatie zlepšiť spolužitie majority a minority? Kde treba hľadať cesty, aby sa to darilo?
Marika Smreková, organizátorka festivalu UmUm: – Určite áno, minimálne v spoznávaní sa. Napríklad, keď vystúpilo v rámci festivalu divadlo z osady zo ZŠ v Podsadku, ktoré vedie učiteľka Jana Pierová, bolo úžasné vidieť, čo pod týmto pedagogickým vedením tieto deti dokázali zahrať, čo všetko sa naučili naspamäť,… Bolo tu v obecenstve aj veľa nerómov a bolo to úžasné. Ďalšou možnou cestou k zlepšeniu vzťahov môže byť častejšie umožňovanie práce Rómom, ktorí by sa chceli zamestnať. Po festivale mi písala šikovná rómska mládež, s ktorou som na festivale spolupracovala o pomoc s hľadaním práce v kuchyni či na stavbe. Majú problém dostať pozitívnu odpoveď pri hľadaní práce, pretože sú Rómovia.
Jana Pierová, učiteľka v ZŠ Podsadek: – Ja nemám problém, lebo som mala to šťastie žiť integrovane, ale je faktom, že máme 21. storočie a stále máme osady… Aj keď sa ako snažíme tí vzdelanejší, ktorí sme už na tom lepšom mieste a chceme pomôcť hlavne deťom pozdvihnúť ich a potiahnuť ich z osád preč, je to veľmi ťažké.
Peter Gomolák, Umelecké centrum F6: – Už od roku 2007 je to naša vízia s kapelou F6 – zmierenie slovenského a rómskeho národa. Je to potrebné a myslím, že sme to ukázali jednak v kapele, kde vystupujeme spolu a máme úžasný vzťah…, ale aj prácou. Za tých 15 rokov, čo som medzi nimi, viem, že oni potrebujú takých mentorov v živote, ale keď im človek dá seba a nepracuje s nimi len pre iné veci, tak to rýchlo vycítia a potom sú aj výsledky. Poznám mnoho príkladov Rómov, ktorí sú vzdelaní alebo sa uplatnili vo svojom remesle.
Lukáš Bužo, Umelecké centrum F6: – Veľmi dôležitá je formácia mladých ľudí a vidím na mnohých, že už to nie je len také flákanie, že tam, kde sú centrá, sociálni pracovníci alebo pôsobí tam nejaká cirkev, združenie alebo neziskovky, tak vidno na tých osadách, že tí mladí ľudia sa posúvajú vpred, dostávajú zmysel, hlavne čo sa týka voľného času… A to sa odráža potom aj na kultúre, na tom, ako vystupujú, ako sociálne cítia… Vidím ten posun.
Aj vďaka Kolibe u Piera mohli aj v Ľubovni ochutnať góju (črievka plnené zemiakovou plnkou, aj inovované so škvarkovou náplňou), pašvare (rebierka), khoču (kolienka), romane pharadé halušky le maseha (rómske trhané halušky s mäsom) či marikľu (rómsky chlieb) a iné dobroty.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 24 (18. jún 2019)
Comments