V našich retro návratoch sa vrátime do obdobia rokov 2003 - 2004 cez fotografiu, ktorú nám poskytol Dávid Filičko.
V popredí záberu sa nachádza budova zariadenia staveniska Pozemných stavieb Prešov (s nápisom Potraviny). Vľavo je badateľná vtedajšia výstavba Lipovej ulice (výstavbu realizovala naša bývalá spol. Pienstav). Kláštor redemptoristov ešte v tom čase neexistoval, bol dokončený až v roku 2005.
Za budovou v strede sa nachádza Chrám Matky ustavičnej pomoci tunajšej gréckokatolíckej farnosti. Výstavba chrámu prebiehala až po tzv. Nežnej revolúcii v roku 1989. Do tohto roku v meste táto farnosť nesídlila, ale ich liturgický život sa vtedy uskutočňoval stretnutiami veriacich v Dome smútku na novom cintoríne, kde bola na Vianoce 1989 prvá svätá liturgia. Po dlhom čakaní veriacich uzrel svetlo sveta nový Chrám Matky ustavičnej pomoci slávnostnou vysviackou 7. novembra1993 na mieste, kde stojí dodnes. V roku 2001 sa začalo s výstavbou kláštora redemptoristov, ktorého posviacka sa konala slávnostným obradom 21. augusta 2005. Od uvedeného dátumu sa konečne dočkali aj redemptoristi „vlastnej strechy nad hlavou“.
Za zmienku ešte stojí niekoľko rekonštrukcií chrámu, a to priestorov pod ním, doplnenie oceľovej konštrukcie okolo kostola do tvaru koruny, revitalizácia okolia, no najmä výmena pôvodnej krytiny kanadského šindľa za novú z medeného plechu v roku 2024.
Pri sčítaní ľudu v roku 2003 sa ku gréckokatolíckej cirkvi hlásilo približne 3600 veriacich, čo je slušné číslo za prvú dekádu jej pôsobnosti v našom meste.
Na tomto mieste, ešte pred výstavbou chrámu, boli mokrade s malými mlákami, kde sme v rokoch 1988 - 1990 s kamarátmi chytali a naspäť púšťali mloky karpatské, žaby a ich žubrienky, v neďalekom lesíku (dnes už RD na Lipovej ulici) sme si v teplých mesiacoch budovali bunkre na zemi, na stromoch, ba dokonca aj v zime iglu a hrady zo snehu. Z rozprávania starousadlíkov z blízkeho vnútrobloku sa následne dozvedáme aj informácie ohľadom budovy s nápisom Potraviny. Tie vraj určite fungovali koncom roka 1982, kde predávali v tom čase základné potraviny, teda žiadne noviny, ovocie, zeleninu, kuchynské riady, tovary z oblasti papiernictva, elektroniku alebo kancelárske potreby, ako to býva zvykom dnes.
Niekedy totiž platilo staré dobré pravidlo - v potravinách kúpiš potraviny, v zelovoci ovocie a zeleninu, v novinovom stánku noviny, vo farby-laky kozmetiku. Výnimkou boli v tom období predajne Tuzex, kde sa síce dalo platiť len americkými dolármi a tzv. bonami kúpenými napr. od vekslákov na ulici , ale sortiment tvoril rozličný tovar zo západu, ktorý bol veľmi vyhľadávaný hlavne bohatšími ľuďmi.
Súčasný záber na lokalitu, aj keď nie celkom identický, je z leta 2024.
Jozef Majerniček, foto: autor, archív Dávida Filička
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 34, 23. október 2024).
Comments