Je až neuveriteľné, že naša – vaša rubrika Kedysi a dnes má za sebou prvú stovku pokračovaní.
Rubrika je medzi čitateľmi obľúbená aj vďaka aktívnemu prispievateľovi Jozefovi Majerničkovi. Jeho vytrvalosť a ochota sprístupniť časť svojej vzácnej zbierky verejnosti a tiež sa postarať o porovnávací záber i informácie, neutícha. Veríme, že sa pridajú ďalší.
Dnešný príspevok je teda už 101. v poradí, odkedy sme v roku 2022 otvorili obľúbenú rubriku. Priblížime si už 23. obec z celkového počtu 44 obcí a miest nášho okresu. Náhľad už do druhej polovice obcí z okresu si týmto vyhradzuje Ľubotín (tiež Lubotin, Lubotény) - obec ležiaca na významnej križovatke ciest medzi mestami Prešov (Sabinov), Bardejov a Stará Ľubovňa. Je umiestnená na juhovýchode nášho okresu, leží v Ľubotínskej kotline na úpätí Čergovského pohoria. Obcou preteká rieka Ľubotínka, ktorá ústi do rieky Poprad. Najstaršia písomná zmienka o významnej dedine je z roku 1330. Toto sídlo už však existovalo dávno predtým. Svedčí o tom skutočnosť, že potok Ľubotín (Lybicin, Lybethin, Lubetin), ktorý bol odvodený od názvu obce, sa uvádza pri vymedzení majetkov šľachticov Spišskou kapitulou v rokoch 1287, 1296, 1302 a v listine kráľa Karola Róberta z roku 1312. V listinách však dedina nie je menovite uvádzaná. Stará dedina je spomínaná aj pri donácii majetku Kamenica. Majetok obce východne od potoka totiž koncom 13. storočia patril panstvu Kamenica. Staroslovenský názov (od Ľubota) a rozvinutosť dediny svedčia o tom, že Ľubotín patrí k najstarším slovenským dedinám v okolí. Niekedy v roku 1349 vzniká aj erb a symbol obce - madona s dieťaťom.
Od 13. do polovice 16. storočia bola nepretržite súčasťou kamenického panstva. V roku 1600 bolo v obci približne 12 domov poddaných, mlyn, škola, kostol a fara. Koncom 16. storočia bol Ľubotín stredne veľkou dedinou výlučne s obyvateľstvom poddaných. V roku 1787 mala približne 59 domov a v roku 1828 o 16 domov viac. Súčasťou obce bol aj soľný sklad a prístav pre plte. Už sme v rubrike dávnejšie uviedli, že 1. mája 1873 obec získala železničné spojenie sprevádzkovaním trate Prešov-Orlov (pri pohľade na ľavý dolný roh obidvoch záberov môžeme vidieť starú železničnú budovu). Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka, tkaním, furmankou a tiež obchodovali s obilím. Aj po roku 1918 zostali obyvatelia pri tradičných zamestnaniach. V obci boli píly a vyhne. 17. augusta 1944 partizáni vyhodili do povetria železničný most. Obec bola oslobodená 22. januára1945. JRD tu bolo založené v roku 1951, následne prešlo k ŠM Lipany, od 1970 hospodárstvo patrilo k ŠM Stará Ľubovňa, od 31. decembra k JRD Ľubotín. Roku 1969 bola k obci pričlenená osada Podpila, vyčlenená z obce Plaveč. Po oslobodení bola v obci postavená základná škola (1958), materská škola (1974), zdravotné a obchodné stredisko, budova obecného úradu (1990), športový štadión (1992), pošta, Vzorodev, budova polície, autobusové nástupište a uskutočnená regulácia potoka.
Fotografiu približne z rovnakého miesta, kde stál fotograf v roku 1938, som vyhotovil na jar 2024. Počas môjho výletu na bicykli som navštívil obec po starej asfaltovej ceste vedúcej z obce Plaveč. Tá nová - všetkým známa asfaltová cesta bola dokončená až približne začiatkom 80-tych rokov. V obci som náhodou stretol aj mojich dvoch priateľov - obyvateľov obce a jeden z nich - Vladimír Helemik mi pomohol odhaliť aj jej tajomstvá, ktoré si ešte niekedy určite priblížime.
Pôvodný záber tvorí pohľadnica z mojej zbierky. Síce nie je prešlá poštou, ale prostredníctvom knihy o obci s názvom Ľubotín včera a dnes (z roku 2013) od autorov Andreja Mokriša a Márie Kalfasovej, som zistil približný dátum vzniku pôvodného záberu.
Jozef Majerniček, foto: autor, dobová pohľadnica v zbierka J.M.
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č.33, 9. október 2024).
Comentários