Symbolicky a nie náhodou – na starom cintoríne, pri hrobe dvoch četníkov zomrelých v službe, sa predstavila verejnosti nová kniha Četnícke pamäti. A to rovno na výročie vzniku prvej Československej republiky, 28. októbra. Za nápadom pustiť sa do tejto neprebádanej oblasti, bola tak trochu zvedavosť, ktorú spôsobil nápis na náhrobnom kameni.
Aj v týchto tzv. dušičkových dňoch nás okrem spomienok na svojich blízkych fascinujú nápisy či dátumy úmrtia svedčiace o tom, že niekto spočinul nie vo veku, o ktorom zvykneme hovoriť, že „už mal svoje roky“. A práve taký náhrobný kameň (už zdevastovaný a ošumtelý) na starom cintoríne v Starej Ľubovni, ktorý dokumentoval, že dvaja mladí četníci zomreli v jeden deň v roku 1923 pri výkone služby, vyburcoval zvedavosť najprv zanietenca histórie Filipa Lamparta. „Vedel, že hrob patrí četníkom, lebo sa to dozvedel od svojho deda, ale nevedeli sme, čo to boli za četníci, prečo zomreli a snažili sme sa pátrať po tom. Najprv Filip zistil z nejakého českého archívu, že boli zabití granátom…,“ pripomenul autor „čerstvej“ knihy Četnícke pamäti Pavol Mišenko.
A keďže zvedavosť vždy pohýna veci vpred, stalo sa, že sa vybral do archívu v Levoči v domnienke, že tam nájde nejaké záznamy žandárskych či četníckych staníc, ktoré by odhalili viac. A keďže odvážnemu, resp. zvedavému šťastie praje, našiel tam ručne písané pamätníky Četnických staníc v Starej Ľubovni, Podolínci a Jakubanoch.
Nasledovali hodiny skúmania, čítania i dešifrovania odkazov četníkov, ktorí nemali dnešné vymoženosti techniky. A nechýbal aj detailný popis smutnej udalosti, keď nešťastne pri prenose granátov z Jakubian zomreli dvaja mladí ľudia. „Je to jednoznačne odkaz z minulosti. Sú to rukou písané pamäti alebo záznamy četníkov, aby sa nezabudlo, čo sa dialo počas ich služby v 20. – 30-tych rokoch minulého storočia, t.z. počas trvania prvej Československej republiky,“dodal autor, ktorý materiály najprv publikoval v Ľubovnianskych novinách v seriáli s rovnocenným názvom a myšlienka vydať z nich knihu mu skrsla v hlave aj pod „nátlakom“ čitateľov, ktorí reagovali na seriál, posielali výnimočné fotografie, doplňujúce informácie… a hlavne po jeho prvom diele Objavené v ľubovnianskom archíve, ktoré vyšlo v roku 2017, sa tešili na ďalšie, ktoré ho napokon aj dopĺňa. Navyše, súčasné OR PZ sa rozhodlo aj vďaka aktivite autora opraviť zdevastovaný hrob svojich dvoch predchodcov a vzdať v ňom spočívajúcim úctu.
Odkaz z minulosti
Na svete je tak dielo, kde sa čitatelia môžu, o.i., dozvedieť ako v tom čase četníci pracovali, ako sa obliekali, aké zbrane používali, čo riešili a podľa akých zásad a predpisov sa riadili vtedajší strážcovia zákona… Nechýbajú výnimočné fotografie, o ktoré sa zaslúžili viacerí Staroľubovňania. „Sú to vzácne snímky, takpovediac neokukané a hlavne historicky veľmi cenné. Medzi také isto patria aj fotografie od Jozefa Majernička či Dušana Kanderu, potomka jedného zo staroľubovnianskych četníkov a iných,“ podotkol autor, ktorý pridal do knihy rozsiahlu prílohu s menným zoznamom veliteľov či rádových príslušníkov z četníckych staníc, kde sa zachovali pamätníky.
V druhom knižnom titule P. Mišenka sa dajú nájsť aj popisy historických udalostí, na ktoré sa časom zabudlo, alebo sa zachovali iba v nepresnom ústnom podaní. Vďaka četníckym zápiskom sa podarilo obohatiť históriu Starej Ľubovne, Podolínca, ale aj iných obcí v okrese o nové dôležite poznatky ovplyvňujúce politický, ale aj kultúrny vývoj nášho regiónu.
V prvom vydaní vyšla v 300-kusovom náklade a záujemcovia ju môžu nájsť v redakcii Ľubovnianskych novín.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 41 (5. november)
Comentarios