Dom číslo 5 nazývaný aj honosným prívlastkom Mestský palác si už roky žiada veľké investície a rozsiahlu obnovu zvonku i zvnútra. Ľady sa pohli, budova je pod lešením.
Už pred desiatkou rokov sa rysoval aj kupec pre dom č. 5, zahraničný, predaj padol a neskoršie vízie ponechať si mestskú budovu a prerobiť ju skôr na budovu s reprezentatívnym využitím, sú aktuálne aj dnes. „Bude zabezpečená oprava prednej časti fasády, ako aj sanácia zadnej časti. Svojpomocne pristúpime aj k oprave a vymaľovaniu okenných rámov. Financované to bude v rámci rozpočtu údržby mestských budov. Suma na opravu prednej časti fasády je 7000 €. Rozpočet na sanáciu zadnej časti fasády ešte nie je konečný,“ informoval nás aktuálne Aleš Solár, prednosta MsÚ. Radnica chce aj naďalej pokračovať v komplexnejšej rekonštrukcii budovy. V rámci ponuky OZ Centro Arte je v hre otázka prenájmu tohto domu pre toto občianske združenie. Zatiaľ sa ale sústredilo na rekonštrukciu priľahlej 6-tky a vedno by mal dostať nový ráz aj podchod, tzv. pasáž. „Následne je určite nevyhnutné aj nájdenie vízie pre námestie, jeho príbehu. Verím však, že postupnou rekonštrukciou a skrášľovaním námestia sa posunieme o krok ďalej,“ dodal prednosta MsÚ. Foto: Mário Veverka
Z histórie domu číslo 5
Aj keď ide o najväčšiu a svojím priečelím najzaujímavejšiu stavbu na Nám. sv. Mikuláša, predsa len o nej máme pomerne málo informácií. Pri obhliadke podzemia domu je na prvý pohľad jasné, že stavba vznikla zlúčením dvoch susedných parciel, kde predtým stáli dve na sebe nezávislé budovy. Vďaka archeologickému prieskumu, zrealizovanému v jeho pivniciach v roku 2004, môžeme stavebné aktivity súvisiace s vytvorením jednej väčšej stavby predpokladať začiatkom 18. stor. Dôkazový materiál sme objavili v sonde č. 4, pri hĺbení ktorej sme sa dostali pod novodobý obvodový múr hrúbkou presahujúci pôvodne stredoveké základy. Jeho výstavbu nám takmer presne datujú tri mince nájdene pod jeho pätkou: denár z obdobia panovania uhorského kráľa Ferdinanda III. (1638 – 1655), duarius z roku 1697 daný do obehu za vlády uhorského panovníka Leopolda I. a poslednou z mincí je taktiež duarius z roku 1703 vyrazený administratívou toho istého vládcu. Stavebnú činnosť z druhej polovice 18. stor. máme zdokumentovanú na jednej z klenieb v prízemí domu, kde sa nám zachovala štuková výzdoba znázorňujúca, o.i., aj rok 1763.
Členenie interiéru stavby je veľmi zaujímavé, plné cenných architektonických prvkov charakterizujúcich dobu svojho vzniku. Za zmienku stojí pavlač v zadnej časti domu, zachovaná čierna kuchyňa či reprezentačné miestnosti na prvom poschodí s bohato zdobenými štukovými stropmi s prvkami baroka. Tieto môžu mať súvis s poslednou veľkou prestavbou domu v druhej polovici 19. storočia, kedy s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla výzdoba terajšej fasády v umeleckom štýle historizmu. O využití domu v minulosti nám zatiaľ chýbajú presné a hlavne podložené informácie. Vieme, že v 20. rokoch minulého storočia tu bola zriadená Slovenská všeobecná úverová banka, ktorú neskôr nahradil Štátny oblastný archív. Od 90. rokov min. stor. sa väčšina interiéru domu využíva iba sporadický a pustne. Perličkou a zároveň pamiatkou na poslednú rekonštrukciu fasády v roku 1994 sú rímske čísla vyškrabané na podstavci pseudorímskej busty umiestnenej v tympanóne (štíte) stavby. Spočiatku sme si mysleli, že ide o rok 1904, čo by nám možno aj viac vyhovovalo pri datovaní vzniku súčasnej podoby budovy, ale poradie čísloviek MCMXCIV hovorí jasnou rečou.
Text a foto: Pavol Mišenko
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 36 (10. október 2017)
Comentários