Oslavou rómskej kultúry a tradícií – aj takto by sa dal nazvať Medzinárodný deň Rómov, ktorý sa slávi na počesť I. celosvetového stretnutia tohto etnika v r. 1971. Európski Rómovia sa vtedy dohodli na tom, že tvoria jeden národ, prihlásili sa k svojej indickej pravlasti, dohodli na spoločnej zástave i hymne, prihlásili sa k rómskemu jazyku a požiadali svetovú verejnosť, aby používala termín Róm. A deň, ktorý tiež poskytuje priestor pre hlbšie pochopenie a rešpektovanie rómskej identity, sa po prvýkrát v histórii rozhodli zorganizovať aj v základnej škole Podsadek.
„Ako prvé sme zvolili vyučovacie hodiny, ktoré mali poukázať na históriu Rómov, rómsky holokaust, na ich cestu, odkiaľ vlastne prišli. Hodina slovenského jazyka bola venovaná rómskym prísloviam, cez múdrosť ktorých mohli žiaci spoznať rómsku kultúru,“ opísala prvú časť programu riaditeľka ZŠ Slavomíra Gribová, podľa ktorej mladí Rómovia totiž svoje korene poznajú len slabo. „Dosť často majú problém identifikovať, odkiaľ pochádzajú. A čo sa týka tých symbolov, nie všetci ich poznajú.“ Tieto jej slová vzápätí potvrdila aj anketa so žiakmi. Vlajku
pozostávajúcu z dvoch pruhov – spodného zeleného (symbolizujúceho prírodu a spätosť Rómov s ňou) a horného modrého (obloha) s červeným kolesom uprostred, totiž dokázal popísať len málokto. Podstatne viac už poznali školáci medzinárodnú rómsku hymnu – Gelem, Gelem.
ZVYKY SA DODRŽIAVAJÚ Samozrejme, aký by to bol Deň Rómov bez hudby, spevu či tanca. Kultúrnym programom sa pritom tiahla jedna spoločná niť – poukázanie na rómske zvyky i tradičné hodnoty, a teda zdravie, úctu, lásku k deťom a súdržnosť v rodine. Ako sa ešte pred vystúpením priznali niektorí žiaci, rómske tradície doma dodržiavajú. „Napríklad varíme naše tradičné jedlá, ako sú trebárs halušky. A spievame tiež rómske pesničky,“ prezradila Barbora Porčogošová, ktorej sa najviac páči A čiro meka koro. Mimochodom, deň, ktorý by sa v Podsadku mal dočkať nasledovania, mohol byť prospešný aj pre majoritu. Hoci totiž obe skupiny žijú neraz blízko seba, názorové rozdiely ich vzájomne odcudzujú a vzďaľujú. I preto táto lastovička mala prispieť k tomu, aby postupne prestala platiť veta: „Rom gadžeske ča akor manuš, kana dural avel“ – Gadžo považuje Róma za človeka iba vtedy, keď ho vidí v diaľke.
Hudba, spev, tanec, oheň v krvi – tieto atribúty asi najlepšie vystihujú najväčšiu etnickú skupinu v Európe. A práve jej patril v Starej Ľubovni tretí aprílový piatok.
RÓMOVIA A … DETI – dieťa je pre Rómov požehnaním – žena ktorá ho nemôže mať, je mužom ponižovaná, naopak, čím viac mu ich porodí, tým viac si ju váži – poradie narodenia dieťaťa (i jeho pohlavie) má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine
… VÝCHOVA – prvým zákonom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť – nepožaduje sa od neho, aby sa pri plnení školských povinností namáhalo – deti majú v rodine vysokú hodnotu a ich svet splýva so svetom dospelých – výchova nie je individualistická, ale kolektívna a je, najmä u dievčat, záležitosťou ženy – vzdelaniu sa nepripisuje dôležitý význam
… JEDLO – staré príslovie hovorí, že „Róm môže byť chudobný ako kostolná myš, no jedla musí mať dostatok aj za cenu, že zajtra mu neostane nič“ – tradičnú rómsku kuchyňu tvorí gója (bravčové črevá plnené rôznymi plnkami podľa jednotlivých regiónov, najčastejšie zmesou zo surových zemiakov, cibule, rasce a soli), pašvare (pečené rebrá), marikla (placky), fľaky (držky) a halušky s mäsom
(vybrané z prezentácie ZŠ Podsadek ku Dňu Rómov)
Comments