Rodák zo Starej Ľubovne Pavel Novák má tie najkrajšie spomienky na detstvo, dospievanie i študentský život. V ďalšej časti tak pokračujeme milými spomienkami na predmaturitné časy.
ŽÚROVANIE LEN DO 20. HODINY
Roky na JSŠ neboli len o učení, predsa vo veku medzi 14 až 17-tym rokom kypela v nás energia, žiadalo sa ju niekde spotrebovať. Organizovane alebo individuálne, aj mimo školy. Na ihrisku pri „kulturáku,“ na lúkach Pod Kovancom, v letných večeroch v parku na námestí. Žiaľ, len do 20-tej hodiny, ak sme nechceli dvojky z chovania.
DEDA MRÁZA PREZRADILA SESTRA
Z organizovaných činností si pamätám na folklórny súbor, tuším, že sa volal Poľana, v ktorom som tancoval so spolužiačkami Marišou a Maňkou. Potili sa nám dlane a stúpal som im na nohy. Milo si tiež spomínam na jednorazovku pred Vianocami 1958, keď ma vedenie školy poverilo úlohou Deda Mráza pre nižšie ročníky osemročenky. S vrecom darčekov na chrbte som im rozprával o mojej ceste z Kamčatky, keď z druhej rady žiakov prvej triedy sa ozvalo: „To je predsa môj brat Paľo,“ nahlas oznámila moja sestra Marta svojim spolužiakom.
Huncútstva v triede nepoznali hranice, vystrájali sme všetci. Ani teraz si neviem vysvetliť guráž spolužiačok, keď v jari 1958 nazbierali hrste chrústov, ktoré potom hodili obľúbenému profesorovi cez otvorené okno do izby. Naše starecké kosti nám dnes vyhrievajú tiež spomienky na viaceré školské výlety, mimo iných aj do Bratislavy.
STUŽKOVÁ - INÁ AKO DNES
V 11. ročníku čas rýchlejšie ubiehal, pred spaním sa nám často marilo o blížiacich sa skúškach dospelosti. Začali sme intenzívnejšie ohrievať stoličky a kriviť si chrbtice. Po Novom roku 1959 sme „vyšnurovaní“ do sviatočných šiat od triedneho profesora Kluku prevzali zelené stužky - symbol nádeje na úspešnú maturitu. Stužková slávnosť, zodpovedajúca vtedajšej dobe, bola skromná. V triede, pri magnetofóne, pri skladačke po 50 Kčs, vedľa kabinetu, kde sme tajne chodili na lacné víno. Večera v suteréne v školskej jedálni, o polnoci rozchod domov s boľavou hlavou.
MATURITA PRED 65 ROKMI
Nastali tvrdšie časy, nebol deň, aby nám niekto za katedrou nepripomenul, čo nás čaká. O dva mesiace písomná časť maturity, o ďalšie dva ústna pred komisiou. To nás dosť „deptalo.“ Štyri predmety po 25 otázok krát dva, lebo každá otázka mala dve „podotázky“. Nuž čo, dobu prípravy nebudem bližšie komentovať, bol teplý máj, ráno o piatej už som sedel v dedovej záhrade a učil sa. Večer v parku pri fontáne so spolužiakmi naučené odpovede opakoval. Vyplatilo sa, zmaturoval som 3. júna 1959, dokonca s vyznamenaním a bol som prijatý na Elektrotechnickú fakultu vtedy SVŠT v Bratislave. V triede nás spolu bolo 36, 21 dievčat a 15 chlapcov. Zmaturovali sme všetci, približne polovica pokračovala v štúdiu na VŠ. Dovolím si teda pripomenúť, že v prvom júnovom týždni tohto roku uplynulo 65 rokov od našej skúšky dospelosti. NEZABÚDAJME!
Pavel Novák, Košice 2024
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 30, 28. august 2024)
Comments