top of page
Writer's pictureRedakcia ĽN

Nová atrakcia pribudla v skanzene pod hradom

V Ľubovnianskom skanzene otvorili novú expozíciu. Návštevníci si ju môžu pozrieť v jednom z objektov múzea ľudovej architektúry, a to v drevenici z Jarabiny. Expozícia prináša pohľad na tradičnú obyčajovú príležitosť - na zimné priadky.



Ľubovnianske múzeum sprístupnilo ďalšie lákadlo po reštaurovaní, výskume, rozhovoroch s potomkami a konzervovaní. Expozícia pripomína jednu z najzložitejších a najzdĺhavejších domácich prác žien v minulosti - spracúvanie ľanu na osobné, hospodárske i bytové tkaniny.

Skanzen pod hradom Ľubovňa
Ľubovniansky skanzen bol verejnosti sprístupnený v roku 1985, jeho súčasťou sú objekty postavené prevažne v prvej polovici 20. storočia. Sú to obytné domy z okolitých dedín z okresu Stará Ľubovňa, z Jarabiny, Litmanovej, Veľkého Lipníka či Kamienky, hospodárske stavby, sezónne poľné obydlia charakteristické pre región Šariša, technické pamiatky aj sakrálne stavby. Verejnosť tu môže vidieť tiež zrubovú kováčsku vyhňu z druhej polovice 19. storočia z Torysy, mlyn z Malého Sulína i stolársku dielňu z Piľhovčíka. Od roku 2011 je časť skanzenu, kostolík z Matysovej postavený v roku 1833 a objekty na hlavnej ulici, debarierizovaná, k objektom sa dostanú aj ľudia, ktorí nevidia.

Kedysi v zime na dedinách

Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa, ktoré je najmladším na Slovensku, tak otvorilo v zrubovom trojpriestorovom dome s gánkom, ktorý v roku 1930 postavil v rusínskej obci Jarabina Vasiľ Jaseník, expozíciu s názvom Orjabinsky večirky a približuje, ako prebiehali pravidelné zimné stretnutia slobodných dievčat z jednej vrstvy v jednom dome – tzv. kúdeľnej izbe, kde priadli. „Čas priadok, ktorý trval od novembra do jari po fašiangy bol zameraný nielen na pradenie, ale aj vyšívanie, spievanie, tancovanie či rozprávanie strašidelných príbehov. Dievčatá obvykle priadli čistú konopnú alebo ľanovú priadzu. V ich chyžke nechýbali praslice s pradivom a kolovrátkami, ale aj masky, do ktorých sa dievky občas zahaľovali. Večierky sa po príchode mládencov končili zábavou mládeže, návštevami a hrami,“ približujú etnografi. Tiež to, že tento druh činnosti zanikol v 40. až 50-tych rokoch 20. storočia.  

red., foto: Ľubovnianske múzeum





留言


bottom of page