Do redakcie sme dostali podnet od rozhorčených obyvateľov sídliska Západ v Starej Ľubovni, ktorí chceli, aby sme overili informácie, či je pravda, že radnica zakázala organizáciám, ktoré zbierali v meste starý papier a menili ho za papierové vreckovky a toaletné papiere (istá forma tzv. barterového obchodu), túto činnosť.
„Počuli sme, že to bolo tak a sme z toho pobúrení. Každý si poctivo separoval papier do škatúľ a keď sa na dverách bytovky vyvesil oznam, že ho prídu zobrať, tak sa sústredil na jednom mieste a dostali sme za to užitočné veci,“ tvrdili občania. Podotýkali, že separovacie nádoby na papier z EKOS-u majú ďaleko a naozaj tento systém bol pre mnohých, hlavne starších, veľmi výhodný. A motivujúci. „Počuli sme aj, že sa táto aktivita nepáčila spol. EKOS. Ako to teda je? Pýtame sa aj, ako motivuje Mesto k separovaniu ľudí? Majú nejaké úľavy na poplatku za odpad, ak separujú? Nie. Tak potom nerozumieme, prečo sa deje toto! Veď človek má právo odovzdať vyzbieraný papier tam, kde chce, aj napríklad do zberu. Ale keď má niekoho pýtať odviezť autom, tak sa mu to neoplatí,“ kládli hneď niekoľko otázok občania mesta. Ide zrejme o ekopozitívnych ľudí, ktorí chcú separovať a pýtajú sa, či je lepšie, ak budú teraz hádzať papier do komunálneho odpadu. „Veď, ak obyvatelia separujú, chránia prírodu, šetria skládku, a to by malo byť skôr na pochvalu. Či nie? Prosím vás, pýtajte sa kompetentných a tlmočte im naše rozhorčenie.“ Jednoducho tvrdia, že takýto systém výmeny – to bola pre nich motivácia k separovaniu. Ako to teda je? S podnetom nás vedenie Mesta odkázalo na spoločnosť Ekos a jej riaditeľ Valent Jaržembovský uznal, že, „výkup papiera priamo z domácnosti (barterový obchod) potvrdil, že keď ide o osobný – merateľný prínos i prospech, objavia sa skryté rezervy v aktivite nemalej časti občanov.“ Ako ale dodal, konkrétny, skôr námet ako problém, treba vnímať komplexne.
A tu je reakcia Valenta Jaržembovského, konateľa – výkonného riaditeľa spol. EKOS, s r.o.:
– Mestská spoločnosť EKOS, s.r.o., vyviezla za rok 2016 na skládky odpadov v Žakovciach a Spišskej Belej okolo 10 tisíc ton komunálneho odpadu. Separovaným zberom sa vytriedilo okolo 1000 ton (sklo, papier, plasty, viacvrstvové a kovové obaly). Papier z toho tvoril 120 ton. Ako sme sa k terajším 120 tonám vyseparovaného papiera dostali?
Cieľavedomým vývojom, budovaním systému, materiálnym a technickým zabezpečením za takmer 20 rokov. Zo zvážaných zberných nádob, v ktorých okrem papiera, kartónov, rôznych obalov, nájdete aj použité plienky a veci, na ktoré fantázia jedného človeka nestačí, triedime v triediacej hale a na linke recyklovateľné zložky. Každý kus papiera, kartónu, obalov prejde ľudskými rukami do lisu na prípravu ku konečnej expedícii. Prevažne ide z pohľadu predaja o menej hodnotnú surovinu. Zostatkový nepoužiteľný odpad končí na skládke tuhého komunálneho odpadu (TKO). Je to povinnosť mesta, obce zo zákona. Navyše Mesto a EKOS, s.r.o., získali podporu z Recyklačného fondu, resp. iných fondov na nákup zvozovej techniky, zberových nádob a pod. Preto sú stanovené nábehové krivky, koľko sa musí vyseparovať druhotnej suroviny a odovzdať na recykláciu. Celá táto činnosť musí byť finančne krytá a zabezpečená. V tejto podobe je to náročné a problematické. Svedčia o tom aj zložité vzťahy s takzvanými organizáciami zodpovedných výrobcov (OZV), ktoré podľa zákona o odpadoch majú separovaný zber a jeho rozvoj finančne zabezpečovať od 1. júla 2016.
Mesto a EKOS, s.r.o., prakticky nevstupovali do zberu papiera prostredníctvom aktivít škôl na území mesta. Ročne je to približne 50 t relatívne čistej suroviny predanej cez organizácie, ktoré majú povolenie na činnosť na území mesta. Je to firma UNO – Džunda a Zberné suroviny, a.s. Bralo sa to ako výchovná aktivita detí za účinnej pomoci rodičov, starých rodičov. Školy za to získali približne 2500 – 3000 eur, t.j. 5 – 6 centov za 1 kg. Až do roku 2016 sa to považovalo v meste za dostatočný dôvod i priestor pre doplňujúcu aktivitu občanov.
Rokom 2016 výrazne na území mesta rozvinula svoju činnosť nadnárodná spoločnosť, ktorá nemá súhlas na podnikanie v tejto oblasti od Mesta Stará Ľubovňa (podmienka zo zákona). Spoločnosť z domácností vyzbierala značné množstvo čistého, dobre predajného papiera, ktorý vedela bez výraznejších nákladov ľahko umiestniť u konečného spracovateľa.
Pre odľahčenie, predstavte si, že vy zabezpečujete zber mlieka – dodáte, ošetrujete, umývate, doplňujete, ochraňujete zberné nádoby a smotanu zoberie niekto iný. Dovolíme si ešte dodať, že Mesto Stará Ľubovňa je na pomery Slovenska nadštandardne vybavené zberovými nádobami pre separovaný zber bežne dostupnými na stanovištiach komunálneho odpadu. Z hľadiska veku, zdravotného stavu môže mať s ich dostupnosťou problém len malá časť občanov.
A ešte k veľmi vážnej otázke úľav za separovanie a motivácii k separovaniu – málo občanov mesta vie a uvedomuje si, že náklady na likvidáciu odpadov, ktoré platíme formou daňového poplatku, patrili v porovnaní s inými mestami k najnižším. Navyše, Mesto prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia o odpadoch poskytuje rozsiahle úľavy z platby rôznym skupinám obyvateľov (dôchodcovia, študenti, pracujúci mimo mesta, prechodne bývajúci mimo mesta a pod.). Mesto dotuje priamo odpadové hospodárstvo čiastkou 150 tisíc eur ročne. Ak by sa priblížilo k poplatkom a redukcii úľav väčšine miest, potom môže „zaužívané odmeny“ za separovanie rozvážať kamiónom. Áno, je to pre všetkých! Ako ale oddeliť tých, ktorí zodpovedne hospodária s odpadmi? Sú uvedomelí, vnímajú dobu a chcú pomôcť. Zároveň vidia nedostatky v najbližšom okolí. Zatiaľ ťažko riešiteľný problém. Aj tu, tak ako v mnohých iných oblastiach, je zaužívaná tzv. „komunálna solidarita.“ Aktívnejší, uvedomelejší, obetavejší a podobne, doplácajú na ostatných. Dúfajme, že raz sa nám to podarí zmierniť a objektivizovať.
Na záver, pôsobenie konkurenčnej firmy na území mesta (aj keď bez súhlasu) bolo v určitom zmysle prínosom. Odhalilo rezervy v práci s občanmi v tejto oblasti, objektivizáciu pohľadov na tento problém a zamyslenie sa nad ďalšou motiváciou. Odhadujeme, že pri neexistencii tohto zberu, by skončilo na skládke 20 – 30 % z vykúpeného papiera spomínanou firmou. Dôvody konania našich občanov sú už iná kapitola.
Pre firmu EKOS nastáva aj zvláštna výzva – zaviesť možný podsystém v celkovom systéme zberu a výkupu papiera, aby sa nestratila tak zvýrazňovaná motivácia.
Comments