Koniec fašiangov je charakteristický zábavou, spevom, tancom a spätý s rozličnými tradíciami a zvykmi, ako sú napríklad maskové sprievody, zabíjačky či smutnejší rituál – pochovávanie basy. Či už sa oslavovalo v meste alebo v skanzene pod hradom Ľubovňa, všade sa symbolicky lúčili s časom veselosti, ktorý vystriedalo pôstne obdobie ticha.
Pochovávanie basy Rózy patrí k pravidelnému mestskému podujatiu, ktoré sa deň pred začiatkom Popolcovej stredy, a teda pôstneho obdobia, pravidelne koná od roku 1990. Začiatok podujatia patril detskej fašiangovej diskotéke v priestoroch centra voľného času. A práve odtiaľ štartoval fašiangový sprievod mestom, ktorý cez pešiu zónu prechádzal do parku na Nám. gen. Štefánika. Ešte predtým sa ale v programe predstavil FS Ľubovňan, jeho detská zložka Ľubovňanček a dychová hudba Ľubovňanka. Keďže fašiangy sú späté aj s dobrým jedlom, ani to nemohlo chýbať. Návštevníci si tak mohli pochutnať na tradičných šiškách či pagáčoch a v chladnom počasí padol vhod aj pohárik na zahriatie.
Šišky piekli v mlyne Fašiangové hody neobišli ani skanzen pod hradom. V nedeľu pred Popolcovou stredou sa tam predstavili regionálne folklórne skupiny zo Starej Ľubovne, Jarabiny, Novej Ľubovne a Šarišského Jastrabia. Aj tu sa priblížil tradičný zvyk – pochovávanie basy ako rozlúčky so zábavou pred pôstnym obdobím. Veľký záujem vzbudilo u návštevníkov skanzenu najmä pečenie šišiek v priestoroch historického mlyna, ale aj ochutnávka zabíjačkových dobrôt. ,,Riadili sme sa starým príslovím – napchať brucho pred pôstom a, myslím si, že sa nám to aj podarilo. Ľudia sa bavili, tancovali, spievali,“ opísal atmosféru popoludnia v skanzene jeho správca Dušan Janický.
Ponímanie pôstu Zatiaľ čo u katolíkov začína pôst na Popolcovú stredu, u gréckokatolíkov je to o dva dni skôr. Pôst u pravoslávnych veriacich začína o dva týždne neskôr a považuje sa za jeden z najprísnejších. ,,Postíme nielen od mäsa, ale od všetkých živočíšnych produktov, ako sú syry, mlieko, vajíčka a ryby. Naše pôstne jedlá pozostávajú predovšetkým z rastlinnej stravy, ovocia a chleba. V najprísnejších pôstnych dňoch pravoslávni kresťania nielenže nič nejedia, ale nepijú ani vodu. Výnimku majú iba starí a chorí, ktorí sa môžu napiť vody,“ prezradil nám tunajší pravoslávny kňaz Peter Polakovič. Všeobecne u všetkých cirkví platí, že sa počas pôstu nekonajú svadobné obrady a z kostolov sa odstraňuje kvetinová výzdoba.
O čom je vlastne pôst? ,,Cieľom pôstu nie je len to, že sa máme niečoho zrieknuť či sa zdržiavať jedenia mäsa. Človek môže veľmi ublížiť jazykom, očami. Môžeme sa veľmi veľa modliť, rozdávať peniaze, čítať sväté písmo, ale keď to robíme iba preto, aby to videli všetci a aby sme si mohli povedať, že sa postíme, tak to je sebectvo. Hlavnou podstatou má byť úprimný vzťah s Bohom,“ povedal gréckokatolícky kňaz v Starej Ľubovni Jozef Popik.
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 7 (20. februára 2018)
Comments