Ako jeden z prírodných divov sveta alebo tiež raj zvierat opisujú cestopisy rozľahlé územie na juhozápade Kene. Nemožno sa teda čudovať, že sa stalo veľkým lákadlom pre turistov dychtiacich vidieť pravú africkú divočinu. A do národnej rezervácie, ktorá meno dostala po domorodom kmeni Masajov, zavítal pred šiestimi rokmi aj Jozef Česla.
Známeho fotografa v Masai Mare nesporne najviac ohromila neuveriteľne bohatá fauna. K videniu, a teda i k fotografovaniu boli totiž asi všetky „klasické“ zveri afrických saván. „Keď sme prišli do kempu, za pár hodín som nafotil asi 90 percent všetkých druhov, ktoré tam žijú. Stačí tam teda ísť na pol dňa a máte zážitok na celý život,“ uviedol Staroľubovňan, ktorý objektívom fotoaparátu ulovil nielen Veľkú päťku – leva, leoparda, slona, byvola a nosorožca, ale tiež žirafy, krokodíly, hrochy, gepardov, hyeny, pštrosy i supy. A prirodzene, množstvo antilop, zebier, impál či pakoní. Počas augusta tam totiž možno vzhliadnuť jedinečné divadlo – najväčšiu migráciu kopytníkov na svete. „V tom čase prechádzalo rezerváciou približne 1,5 milióna pakoní. Tým, že tie stáda migrujú, sú tam aj predátori, ktorí na nich čakajú. A asi najdramatickejšie momenty sú pri prechode rieky Masai Mara,“ dodal J. Česla.
PREKROČ ALEBO ZAHYŇ Samozrejme, pri love zákonite vznikajú dych berúce situácie. Fotograf, ktorý práve v Afrike začal systematicky fotiť zver, sa tak stal svedkom mnohých krvavých predstavení. Napríklad dorazenia pakoňa hyenou („dokázala to sama, neskutočné…“), impaly ako hračky v labách levíčaťa („matka ju dala mláďaťu, ktoré sa s ňou hralo. Po desiatich minútach s ňou ale urobila rázny koniec.“) A, samozrejme, súboja pakoňa s krokodílom. „Došlo k nemu pri prechode rieky. Krokodíl ho chytil za bok, stiahol pod vodu a všetci sme si mysleli, že je po ňom. Pakôň sa však zrazu dostal na breh, no odtiaľ ho dravec opäť stiahol do vody… a takto bojovali asi polhodinu,“ opísal scénu, ktorú sledoval „z prvého radu,“ J. Česla. Ako dodal, napriek tomu, že ho už boleli ruky z držania objektívu, sa na záverečné dejstvo oplatilo počkať. Pakôň sa totiž dravcovi vyšmykol, utiekol, „a publikum začalo tlieskať. Doslova ako v divadle.“
Z Kene si však J. Česla odniesol aj kvantum iných zážitkov. Užil si prachu („nahltal som ho toľko, čo v živote nie“), tepla („nejakých 40?° C, no prežiť sa tam dá, lebo sa, kvôli suchému vzduchu, vôbec nepotíte“), i neuveriteľných situácií („zamestnanec v kempe otvorí chladničku a uprostred ničoho vám z nej vytiahne chladené pivo“). A rád spomína aj na obedy pod akáciami. Čo boli počas 12 hodín trvajúcich fotení vlastne jediné chvíle, kedy mohol byť mimo auta.„To totiž nie je ZOO, kde sú skrotené, nakŕmené a spokojné zvieratá. Kým ste v aute, je to dobré. Vystúpite z neho, ste už potrava.“ No ani oceľová karoséria džípu by nikoho neochránila, keby sa na ňu zaútočil sivý 5 až 7-ton vážiaci kolos.„Keď vidíte stádo slonov, ktoré ide tesne okolo vás, tak hoci ste v aute, cítite tú silu prírody a máte pred ňou rešpekt,“naznačil jeden z najsilnejších momentov z Kene, J. Česla.
Mimochodom, počas mesiac trvajúcej cesty vzniklo zhruba 20 000 fotografií. Výber z nich je spracovaný nielen do 12-minútového filmu, ale i výstavy, ktorá v Galérii Provinčný dom potrvá do konca tohto mesiaca. Jej špecifikom je, že hrdinami veľkoformátových čiernobielych snímok sú len a jedine zvieratá.
Foto: M. Petrilák, J. Česla
Je to zážitok, ale i drahý špás. Pobyt s ubytovaním, stravou a celým servisom vychádza od 300 do 1000 dolárov na osobu. Denne.
Comments