Priestor pred Okresným úradom (OÚ) v Starej Ľubovni dostal úplne iný ráz. Stromy, ktoré tam dlhé roky lemovali parkovisko po oboch stranách, sa preriedili a ostali iba dva dominantné smreky. Podľa riaditeľa Ekosu bol najvyšší čas na takýto radikálny rez.
Likvidácia odumierajúcich ihličnatých drevín – štyroch kusov duglasky tisolistej a jedného smreka pichľavého sa udiala počas víkendu, aby sa neobmedzovala premávka na v týždni vyťaženom parkovisku. „Zrekonštruovaný park na Nám. gen. Štefánika treba ešte prepojiť vhodnou výsadbou s priestorom pred okresným úradom cez Sládkovičovu ul. až po ďalší silný a, myslím, pekný mestotvorný areál nemocnice s poliklinikou. Tejto centrálnej lokalite s dominantne pôsobiacou budovou jednoducho treba venovať osobitnú pozornosť z hľadiska odbornosti a kvality zrealizovanej výsadby,“ povedal Valent Jaržembovský, riaditeľ spol. EKOS. Ako dodal, čo sa týka tzv. vzrastlej zelene, v pláne je toho oveľa viac, a to aj vzhľadom k tomu, že verejná zeleň v meste sa síce v priebehu posledných 50-tich rokov rozvíjala čiastočne pod odborným vedením, z väčšej časti však občianskou iniciatívou a tzv. náhodilosťou.
ČAS NA GENERÁLKU „Prirodzeným starnutím, prerastaním, svojvoľnými zásahmi do tvarovania boli a sú mnohé časti zrelé na radikálne zásahy. Z nich je to predovšetkým topoľová výsadba, „aleja“ na Popradskej ul. od autobusovej stanice do centra mesta, časť sa realizovala v tomto jarnom období. Prestarnutá je tiež topoľová výsadba v športovom areáli na Továrenskej a na Tatranskej ul. na sídlisku Západ a nevyhnutná je aj zásadná odborná rekonštrukcia stromovej a krovitej zelene na Ul. 1. mája,“ vymenoval, kde všade bude nutný väčší zásah, V. Jaržembovský. Ako dodal, nevyhneme sa aj likvidácii prestarnutých stromov na kalvárii a nutná je náhrada zásahmi zdeformovaných tují a iných stromov na sídlisku Západ. Z nových výsadieb treba podľa riaditeľa Ekosu riešiť priestor pred pravoslávnym chrámom v zmysle spracovanej projektovej dokumentácie a rovnako zušľachtiť sprievodnú zeleň na tzv. parii na Prešovskej ul. „Kompletne záhradnícky treba riešiť plochu na Mýtnej ul. od križovatky Popradskej a Mýtnej ul. smerom na Podsadek a postupne dopĺňať okrasnú zeleň na sídlisku Východ, hlavne pri novej bytovej výstavbe. A nahrádzať vhodnou zeleňou, stromami, kríkmi… likvidovanú prestarnutú, prerastenú, poškodenú a záhradnícky nevhodnú zeleň v celom meste,“ dodal V. Jaržembovský. To všetko sa ale neudeje hneď a nutné bude aj hľadať financie v mestskej kase na tieto úpravy.
Zeleň v meste si žiada svoje
Tri otázky pre Valenta Jaržembovského, riaditeľa – konateľa spol. EKOS, s.r.o.
Na úseku zelene sa v ostatnom období urobili okrem bežnej údržby aj radikálnejšie zmeny. Vy ste už viackrát deklarovali, že je nevyhnutný väčší zásah do lokalít, ktoré boli roky nedotknuté. Sú v meste aj také, ktoré sú takpovediac na pochvalu?
– Iba zakladanie zelene v bývalej komplexnej bytovej výstavbe na sídlisku Centrum, Západ I, II, III a IV bolo v rámci sadových úprav riadené a zabezpečované odborne. Poznačené bolo, pochopiteľne, oveľa skromnejším záhradným sortimentom pre výsadbu v kontajnerovej forme dodávok. Sadové úpravy sa museli často realizovať v súvislosti s odovzdávanými investičnými akciami (bytové domy, občianska vybavenosť a iná infraštruktúra) v rôznom časovom ročnom období. Obmedzovalo to väčšie využitie a sortiment dostupných tzv. prostokorenných materiálov. Časť tejto výsadby – kry, málovzrástle stromy boli silnou mladou populáciou poškodené, ale aj často zničené. Za pochvalu ale isto stojí časť vhodnej výsadby pozostávajúca z javorov, briez, líp, bukov, jarabín, vŕb, borovice čiernej a lesnej, smrekovca, strieborných smrekov a viacerých druhov juniperov. V rokoch 1985 – 1990 sa urobili na tú dobu vysoko odborné a kvalitné výsadby. Príkladom bola vyvýšená zeleň pred OD Družba, bývalými komunálnymi službami, mestskou plavárňou, ZŠ Komenského, pred športovou halou a okresnou políciou. Úroveň starostlivosti o túto zeleň však ďaleko zaostávala za kvalitou výsadby. Neskôr sa realizovala kvalitná výsadba na Obchodnej ul., pred Slovenskou sporiteľňou, alejové výsadby na Prešovskej, Komenského a Mierovej ul. Tiež lipová aleja pri vstupe do mesta od Mníška nad Popradom, sprievodná zeleň na Popradskej ul. pri vstupe do mesta, futbalový štadión a okolie, sídlisko Východ pri komplexe detských ihrísk a MŠ.
Sú ale lokality, hlavne centrálne, ktorým sa venovala v minulosti mimoriadna starostlivosť…
– V porovnaní s inými mestami značná pozornosť bola venovaná ošetreniu a ochrane hodnotných zrelých drevín. Príkladom sú lipy a pagaštanová aleja v ľubovnianskom podhradí, lipy v parku na Nám. gen. Štefánika, staré stromy na kalvárii, starom cintoríne, lipy na Levočskej ul. smerom na Novú Ľubovňu, lipy a javory pred kultúrnym domom a na Ul. 17. novembra a niektoré ďalšie solitéry.
Ako by sa mesto malo do budúcnosti uberať, aby sme mali zeleň, ktorá by bola k spokojnosti odborníkov, ako aj obyvateľov a návštevníkov mesta?
– Vyžaduje si to predpoklad koncepčnosti, trvalej udržateľnosti, cieľavedomého rozvoja a starostlivosti o zeleň. Úsek zelene musí viesť odborne zdatná osobnosť, srdcom žijúca trvalo s týmto problémom. Pri každej novej investičnej výstavbe musíme nekompromisne žiadať realizáciu sadových úprav v zmysle schválenej projektovej dokumentácie počas stavebného konania až zrealizovania diela. A v neposlednom rade treba systematicky pracovať a spolupracovať s firmami, organizáciami k zabezpečeniu vyššej kvality starostlivosti o zeleň vo vlastných areáloch a zvlášť o zeleň spadajúcu do kategórie verejnej zelene.
Foto: Mário Veverka
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 21. (29. máj)
Comments