top of page
Writer's pictureMgr. Peter Šlosár

Stankine sny si môžete prečítať

Updated: Jul 7, 2020


dav

dav


V Ľubovnianskej knižnici uzrela  svetlo sveta nová kniha pod názvom Môj sen. Autorka Stanislava Hudáčková cez básne opisuje svoje pocity a každodenné problémy, s ktorými sa ako hendikepovaná stretáva.


Hudáčková od detstva trpí detskou mozgovou obrnou, no aj napriek tomu sa pred dvoma rokmi osamostatnila a snaží sa žiť život v prenajatom byte ako každý zdravý človek. Priznala, že to nie je ľahké, ale na nikom nechce byť závislá, a preto je vďačná za takúto možnosť bývania. A práve aj chvíle, kedy je v byte sama, využíva na písanie. ,,Ak mám nejaký problém, pocit osamelosti, tak ma to istým spôsobom upokojuje,“ uviedla autorka, ktorá svoju tvorbu zameriava hlavne na básne o láske, anjeloch, ľuďoch. Jednoducho, ,,všetko, čo v tejto súvislosti cítim, dávam na papier.“


Každý autor sa niekým inšpiruje, v Stankinom prípade ju okrem tvorby Daniela Heviera zasiahli aj básne Milana Rúfusa v zbierke kníh Modlitbičky. ,,Týmto knihám dal doslova dušu. Z textov cítiť, že je to písané od srdca, a tým sa inšpirujem,“ dodala autorka, ktorá chce, aby sa čitateľ tohto diela preniesol aspoň čiastočne do jej života. Ten je úzko prepojený s Domom sv. Anny, kde trávi veľa  času.


RADOSŤ AJ SLZY

Aj keď sa vždy usmievavá Stanka počas svojho života stretla s viacerými situáciami, ktoré ju prinútili byť silnou a odvážnou, pred svojich priateľov, rodinu a teraz už aj čitateľov predstúpila s rešpektom a so slzami v očiach. ,,Pre mňa sú veľkou inšpiráciou.  Sú moji anjeli. Majú rovnako ťažký život, niektorí dokonca ťažší, a preto sa z nich a ich kamarátstva teším,“ povedala skromná S. Hudáčková na uvedení knihy do života.


Knihu ,,pokrstili“ lupeňmi kvetov hneď traja Stankini podporovatelia, redaktorka RTVS Ivana Ratkovská, primátor Ľuboš Tomko a podporovateľ Miroslav Vrábeľ. Ako autorka priznala, pri písaní si veľmi neverila, rodina a priatelia jej však boli oporou, a preto už rozmýšľa nad ďalším dielom, ktorým ich chce potešiť.


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 26 (3. júla 2018)


Komentarze


bottom of page