Plní si svoj sen! Športového redaktora Patrika Liščinského (26) vybrali do tímu Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR, predtým RTVS – pozn. red.) na Olympijské hry v Paríži 2024. Rodák zo Starej Ľubovne a náš niekdajší spolupracovník sa priamo z dejiska prihovára tisíckam fanúšikov na Slovensku prostredníctvom obrazovky.
Olympiády bývajú vrcholom nielen pre športovcov, ale aj pre novinárov. Podobné pocity v týchto dňoch prežíva aj Patrik, ktorý v najväčšej televíznej redakcii na Slovensku zameranej na šport pracuje od roku 2021, kedy bol vysokoškolákom. Nominácia do dejiska najväčšej športovej udalosti vo Francúzsku ho pochopiteľne potešila. „Mám naozaj veľké množstvo skúsených kolegov, a preto som vôbec nečakal, že budem mať tú česť byť jedným z redaktorov priamo v dejisku, hoci som v to tajne dúfal. Musím priznať, že keď mi to na jednej z porád oznámili, okamžite som sa pýtal kolegov, či som počul správne. Olympiáda je totiž vrcholom nielen pre športovcov, ale aj pre novinárov. Pociťoval som obrovské šťastie, naozaj jedinečnú emóciu. Bolo to neskutočné zadosťučinenie a prejav dôvery zo strany vedenia. Veľká odmena za odvedenú prácu.“
NAMIESTO ROZPRÁVOK ŠPORTOVÉ PRENOSY
Patrik mal od začiatku jasno, čím chce byť, do televízie sa mu podarilo nastúpiť na pozíciu športového redaktora. „Či už šport samotný, alebo ten mediálny ma odmalička veľmi zaujímal a vzhliadal som k rôznym osobnostiam z týchto odvetví. Naozaj rýchlo ma v televíznom vysielaní prestali baviť rozprávky, namiesto nich som sledoval športové prenosy a spravodajstvo. Stále som túžil byť na tej pomyselnej druhej strane, byť priamo v dianí a informovať ľudí,“ povedal Staroľubovňan, ktorý svoje ambície začal napĺňať ešte počas strednej školy, kedy pracoval pre rôzne športové weby a tiež v našej Ľubovnianskej televízii. „Bolo to pre mňa obrovské povzbudenie a získal som veľa cenných skúseností. No a keď som začal súťažiť v moderovaní a videl som, že to nie je úplne márne, tak som sa definitívne utvrdil v tom, že si pôjdem za svojím snom.“
SKVELÁ ATMOSFÉRA
Atmosféra v Paríži je v týchto dňoch jedinečná. Ako to už býva, hry sú stredobodom záujmu celého sveta. „Hneď po príchode na letisko nás vítali nápisy Paris 2024. Je vidieť, že organizátori si naozaj dali záležať, aby každý videl a vedel, že sa v meste deje niečo výnimočné. Až teraz som na vlastnej koži pocítil ten obrovský záujem novinárov a iných mediálnych pracovníkov z celého sveta. Hoci je olympiáda poriadna zaberačka, každý je priateľský, usmieva sa... Jednoducho, na každom je vidno, že sa teší z toho, že je na olympiáde. Bez ohľadu na množstvo práce. Čo sa týka atmosféry priamo na športoviskách, je to tiež milé prekvapenie, koľko fanúšikov chce byť pri tom a ako oduševnene fandia,“ povedal Patrik, ktorý v prostredí ocenil rozhodnutie organizátorov rozložiť čo najviac športovísk priamo v centre francúzskeho hlavného mesta. „Dodáva to hrám úplne iný a jedinečný rozmer. Samozrejme, má to aj mínusy, tým najväčším je doprava, ktorá už neraz skolabovala.“
TVORBA PRÍSPEVKOV A SLOVENSKÍ ŠPORTOVCI
Redakčné úlohy Patrika sú rôznorodé. Pracuje buď priamo v IBC (International broadcast centre), kde má STVR svoje strižne a pripravuje rôzne spravodajské a publicistické príspevky priamo z olympijského mediálneho servisu, alebo sa nachádza na športoviskách, kde mapuje najmä počínanie slovenských športovcov. „Bol som napríklad na kvalifikácii lukostrelkyne Denisy Baránkovej alebo aj pri víťazstve tenistky Anny Karolíny Schmiedlovej v prvom kole dvojhry v ikonickom areáli Roland Garros. Musím priznať, že práve na tenise som sa zdržal trochu dlhšie. Po práci som si vychutnal zápas Cori Gauffovej. Chcel by som vidieť naživo aj zápas basketbalového výberu USA, ktorý je naozaj nabitý hviezdami,“ prezradil Patrik, ktorý by sa chcel po konci hier vrátiť s pocitom dobre odvedenej práce. „Jednoznačným cieľom je utvrdiť šéfov v tom, že sa pri mojej nominácii nemýlili, a aj keď som najmladším redaktorom, zastal som si svoju pozíciu. Ak sa mi to podarí, tak potom už len nezabudnúť na všetky tie zážitky, aby som ich vedel vyrozprávať aj vnúčatám.“
PREMIÉROVÁ OLYMPIÁDA V SPOMIENKACH STANISLAVA PAVLÍKA
Športový redaktor a komentátor s koreňmi v našom regióne už v minulosti na olympiádach pôsobil. Stanislav Pavlík (69), ktorého rodičia pochádzali z Plavnice, zažil prvé hry ešte v tíme redakcie Československej televízie.
„Na svoju prvú olympiádu som cestoval do Soulu v roku 1988 ako 33-ročný. Pre mňa začala úsmevne hneď na letisku. Prišiel som s dvoma kuframi, kým kolegovia mali iba jeden. S úškrnom sa ma pýtali, že čo v tých kufroch mám. Hovorím im, v jednom oblečenie a obutie na tri týždne a v tom druhom prípravu - brožúrky, tabuľky, výstrižky z takmer každého športu. Všetci mali úsmevy od ucha k uchu a v očiach som im videl vetu: „No jasné, mladý (smiech – pozn. red.),“ prezradil o svojej premiére bývalý komentátor, ktorý však zároveň dodal, „neskôr som mal blahosklonný úsmev na perách ja, a to, keď mi kolegovia zaklopali ráno na izbu s prosbou: „Stenly, nemáš niečo zo šermu? Nemáš niečo k lukostreľbe? Nemáš niečo k pozemnému hokeju?...“ „Tam, v tom kufri,” ukázal som do kúta izby. „A vrátiť!“ spomenul na časy, keď neexistovali mobilné telefóny, keď nikto netušil o laptopoch či tabletoch.
Cestou do Soulu sedel Stano Pavlík v lietadle vedľa zápasníka Jozefa Lohyňu, ktorý vybojoval vo voľnom štýle bronz a pred ním mal zase sedadlo kajakár Atilla Szabó, šiesty v poradí. „Pamätám sa, akoby to bolo včera, keď si Jožko Pribilinec šliapal po zlatú medailu v chôdzi na 20 kilometrov. Išli sme s kolegami pešo z hotela do tlačového strediska, zabehli sme do nemeckého olympijského domu a tam sme si na obrazovke pozreli moment, keď vošiel na štadión a potom v cieľovej rovinke so zdvihnutou päsťou a s úsmevom oslavoval víťazstvo. Ďalšie zlato pridal Miloš Mečíř v tenise v dvojhre a tretie strelec Miroslav Varga. Nikdy však nezabudnem na plač celého ženského hádzanárskeho tímu v autobuse po zápase s východnými Nemkami, ktorý naše dievčatá na čele s Ďurišinovou, Stašovou či Trandžikovou prehrali a tým stratili možnosť bojovať o medaily. Nakoniec obsadili 5. miesto.“
Olympiádu v Soule označil niekdajší komentátor a predtým tiež aktívny športovec za vrchol dovtedajšej kariéry. Neskôr sa ešte zúčastnil letnej olympiády v Barcelone (1992), ale tiež zimných hier v Albertville (1992) a v Lillehameri (1994). V roku 1995 zo Slovenskej televízie odišiel, načas pôsobil aj ako štatutárny zástupca televízie Markíza, kde tiež šéfoval spravodajstvu, publicistike i športu.
foto: archív PL a SP
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 28, 31. júl 2024)
Comments