top of page
Willa Poprad - Vaša vysnívaná svadba
Writer's pictureMgr. Helena Musalová

VIDEO Boli aj nadávky, ale vždy sme sa snažili, hovorí Ľ. Krett. Mestskú VPS-ku riadil takmer tridsať rokov

V Starej Ľubovni zabezpečuje mestská VPS-ka plnohodnotný servis - od údržby ciest a chodníkov, cez detské ihriská, až po verejné osvetlenie. Na jej čele až dnedávna stál Ľubomír Krett.


Mestská príspevková organizácia Verejnoprospešné služby (VPS) dostala po takmer 30-tich rokoch nového riaditeľa. Novým šéfom sa po výberovom konaní, ktoré bolo vyhlásené v apríli tohto roku, stal Michal Žid, ktorý doteraz pracoval na oddelení výstavby, územného rozvoja a životného prostredia tunajšieho Mestského úradu. Od 1. októbra nahradil vo funkcii Ľubomíra Kretta, ktorý odišiel do starobného dôchodku. Pýtali sme sa ho na začiatky, najťažšie obdobie vo firme i súkromie.


Poverený vedením príspevkovej organizácie VPS ste boli 1. januára 1996 a následne menovaný jej riaditeľom. Aké to boli začiatky?

- Boli to veľmi ťažké roky, hlavne v zimnom období, nebol dostatok financií, prišli veľké faktúry... Boli sme radi, keď sme, takpovediac, naškrabali na zaplatenie odvodov, ale aj vďaka dobrým známym, priateľom, firmám to nejako išlo. Postupne sme začali obnovovať vozový park, proste všetko sa menilo k lepšiemu.


Počas 29-tich rokov ste určite zažili aj udalosti, ktoré vám ostali v pamäti ako najťažšie.

- Určite to bolo pri živelných pohromách. Pri veľkej povodni v roku 2010 či pri požiari osady na Továrenskej ulici alebo v zimnom období pri snehových kalamitách, kde naši zamestnanci stáli v prvých radoch. Musím sa aj pochváliť, že počas týchto rokov sa nestalo ani raz, aby sa ľudia v zime nedostali do práce, a to vďaka našim zamestnancom.

Pripomenúť treba, že v začiatkoch bola firma VPS spojená s Ekosom, neskôr ste sa rozdelili. Dnes zamestnáva spoločnosť okolo 50-tky ľudí. Ako je firma na tom s vozovým parkom?

- No začínali sme so starým vozovým parkom, ale musím povedať, že niektoré stroje sú tak dobré, že dodnes si s nimi pomôžeme, aj keď je už vozový park vo veľkom obnovovaný.


Skúste pripomenúť tie väčšie akcie v réžii firmy VPS v ostatnom období.

- Z tých väčších je to určite obnova miestnych komunikácií, chodníkov. Nedávno bol urobený chodník smerom na hrad, ktorý bol v dezolátnom stave. Dostal peknú dlažbu a urobilo sa tam verejné osvetlenie. Tiež sa obnovila fontána, po dlhých rokoch sme obnovili zvonkohru a mnoho ďalších akcií. Za veľký úspech považujem tiež vyasfaltovanie nášho hospodárskeho dvora, čo sa mi nepodarilo za 25 rokov.


Z minulosti treba asi pripomenúť veľkú obnovu verejného osvetlenia, čo sa vtedy považovalo za priekopnícke, ale zrejme v tomto smere treba ešte toho veľa, sám ste spomínali, že vás celkovo verejné osvetlenie v meste trápi...

- Je to pravda, ale už je to na dobrej ceste, už sa rekonštruuje verejné osvetlenie vo veľkej miere. A vtedy pred 15 - 20-timi rokmi , keď sme začali s výmenou verejného osvetlenia, tak vtedy sme doslova predbehli dobu. Bol to vtedy veľký úspech a veľká úspora.


Spoločnosť odovzdávate v dobrej ekonomickej kondícii, polročné hospodárenie je v plusových číslach. Čo čaká vášho nástupcu a čo by ste mu zaželali?

- Je toho veľmi veľa, čo treba v meste urobiť. Od verejného osvetlenia, rozmýšľať treba o fotovoltatických článkoch... Sú tu cesty, detské ihriská, aj keď sa vo veľkom teraz obnovujú, ale stále je čo v Starej Ľubovni robiť. A novému riaditeľovi prajem veľa zdravia, veľa šťastných rozhodnutí, a čo by som mu hlavne prial - to je zdravie a silné nervy.


Práca firmy VPS je na očiach verejnosti a určite aj terčom kritiky. Ako ste to prežívali?

- Tak, samozrejme, boli aj nepríjemné telefonáty, nadávky..., ale ak bola kritika opodstatnená, snažili sme sa veci napraviť.


Bude vám náročné pracovné nasadenie chýbať. Ako plánujete využiť obdobie zaslúženého dôchodku?

- Venovať sa chcem v prvom rade rodine, záhradke a ako bývalý aktívny športovec sa plánujem k niektorým športovým aktivitám vrátiť. A tie roky vôbec neľutujem, v podstate to bola moja záľuba. Možno mi bude chýbať, ale odpadne ten pocit zodpovednosti, keď napríklad v zime o druhej - tretej ráno pozeráte z kuchyne či sneží, a ak áno, sadáte do auta a utekáte do roboty... Ale neľutujem ani jednu minútu.


(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č.33, 9. október 2024).

Comments


bottom of page