Udalosti spred 80-tich rokov si pripomenuli aj v Starej Ľubovni. Oslavy 80. výročia SNP začali oceňovaním na mestskom úrade a pokračovali pietnym aktom pri pamätníku padlým pred tunajším Domom kultúry a kultúrnym programom.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZBP)udelil niekoľko ďakovných listov, čestných uznaní i pamätnú medailu ľuďom, ktorí sa aktívne podieľajú na zachovaní odkazu SNP budúcim generáciám alebo sú aktívni v zväzovej činnosti.
PREŽILI 2. SVETOVÚ VOJNU
Aj keď rady priamych účastníkov odboja sa už na Slovensku stenčujú, v Starej Ľubovni sa nájdu ľudia, ktorí si pamätajú hrôzy vojny a Slovenského národného povstania, kedy domáci odboj povstal proti vstupu nemeckých vojsk na naše územie. Jedným z nich je aj takmer 93-ročný Anton Špes či 84-ročná Mária Robová, rodená Ňaňková, ktorá zažila krutosti vojny. Keď mala štyri roky, odišiel otec na front a viac ho nevidela. „Pamätám si aj na povstanie, vtedy prišiel nemecký vojak a chcel moju mamu zastreliť, lebo si myslel, že pomáhame partizánom,“ zaspomínala dôchodkyňa.
PRIPOMIENKY NAŠICH DEJÍN
„Keď začalo Slovenské národné povstanie, aj v našom okrese sa o ňom ľudia dozvedeli. Aj keď sme neboli v tom strede záujmu SNP, naši ľudia začali pomáhať,“ povedal Václav Homišan, predseda OblV SZPB Stará Ľubovňa. Ako pripomenul, veľa ľudí pomáhalo poskytovaním jedla, materiálnou či zdravotníckou pomocou v horách, ale i v dedinách.
Z nášho okresu v bojoch počas 2. sv. vojny zomrelo 203 mužov. Ako dodal V. Homišan, mladé generácie dnes veľa o tejto stránke histórie nevedia. „Musíme pracovať v školách a tiež aj v našich rodinách s mládežou v tomto smere,“ poznamenal Václav Homišan. Poučením z vojen by mala byť podľa neho snaha o budovanie mieru a života bez zbraní. O to sa snažia aj členovia protifašistického odboja, keď žiakom v školách či na pietnych miestach pripomínajú krutosti vojen.
Spomienky Antona Špesa
Dnes už 92-ročný dôchodca Anton Špes si zaspomínal na obdobie druhej svetovej vojny. Jej krutosti sa dotkli aj jeho rodiny v podobe povolávacích rozkazov, hladovania či strachu z prežitia.
Ako Staroľubovňan pripomenul, aj Stará Ľubovňa bola počas druhej svetovej vojny plná vojakov. „Keď sa to začalo, videl som, ako brali malých Židov,“ zaspomínal Anton Špes, ktorý mal v čase vypuknutia druhej svetovej vojny 13 rokov. V časti, ktorú miestni volali Pasterník, mali obyvatelia Starej Ľubovne role, dnes je to Zámocká ulica. Anton Špes si na ráno vypuknutia vojny aj dnes veľmi živo spomína. „Z noci na ráno bola celá ulica obsadená nemeckými vojakmi až hore na hrad. Boli tam asi týždeň, keď tam nebolo ani jedného, vedeli sme, že začala vojna s Poliakmi,“ hovorí dnes čiperný dôchodca.
Otec pána Antona bol murár z Novej Ľubovne. Keďže obec je goralská, Nemci si ho dali predvolať. „A to na vtedy ešte četnícku stanicu, že je Poliak, že to majú overené. On mal rodný list v Novej Ľubovni, aj ich tam posielal si to overiť a odmietal také fabulácie,“ spomína pán Anton, ktorý ale ako malé dieťa práve preto často hladoval. „Rozdávali mlieko a rožky a ja som plakal, lebo som bol podľa nich Poliak a nedostal som najesť.“
V roku 1994, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, v rodine Špesových opäť zažívali dramatické chvíle. „Žili sme vtedy v Podsadku. Bolo to v jeseni, keď nás navštívili partizáni, mama akurát navarila polievku, všetci sme jedli z jednej misky, dali sme najesť aj im. Najedli sa a odišli a asi do pol hodiny prišli dvaja Nemci. Našťastie, nikto nič neprezradil,“ uzavrel jeden z najstarších pamätníkov z nášho mesta. Práve pri príležitosti osláv osemdesiateho výročia SNP udelili Antonovi Špesovi vyznamenanie Milana Rastislava Štefánika III. stupňa.
Medailami III. stupňa Za obetavú prácu pre SZPB boli ocenení: predseda OO JDS Ján Barilla a predsedníčka ZO SZPB v Hniezdnom Gabriela Rurová; medailou M. R. Štafánika I. stupňa predsedníčka ZO SZPB v Starej Ľubovni Edita Oláhová. (Zoznam ďalších ocenených nájdete vo videotexte Ľubovnianskej televízie).
Foto: SZPB
(Pozn.: Materiál bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 31, 11. september 2024).
Comments