Rukolapný dôkaz o tom, že ešte zďaleka nebolo všetko objavené a stále existujú historické artefakty viažuce sa k našej lokálnej histórii – dorazil čerstvo do Starej Ľubovne v podobe vzácneho 269 rokov starého pečatidla!
Vyrobené bolo v roku 1749 pre Bratstvo sv. Anny fungujúce v Starej Ľubovni minimálne v 17. a 18. storočí. Doteraz známe písomné pramene sa takto zhmotnili do jedného z mála zachovalých trojrozmerných predmetov z prvej polovice 18. storočia v našom meste. Tak ako samotné pečatidlo, zaujímavá je aj jeho cesta, ako sa vrátilo do mesta svojho pôvodu. „Bolo objavené na jednej z českých aukcií. V ponuke si ho všimol môj priateľ a nadšenec histórie doktor Miroslav Slotka, ktorého poniektorí poznajú ako bývalého správcu farnosti v Hniezdnom, kde donedávna pôsobil. Zavolal mi, či sa v Ľubovni v minulosti nachádzal kostol sv. Anny, lebo si všimol pečatidlo s textom lokalizujúcim predmet do Ľubovne,“ priblížil nám Staroľubovňan Pavol Mišenko (na fotografii), ktorého táto informácia doslova fascinovala. „Latinské slovo „ecclesia“ figurujúce v kruhopise môže totiž v preklade znamenať cirkev, kostol alebo zhromaždenie veriacich – čiže bratstvo. Hneď mi bolo jasné o čo ide, tak som ho teda poprosil, aby to v mojom mene vydražil. Tu nastal problém, pretože aukcie sa mohol zúčastniť iba člen Českej numizmatickej spoločnosti. V takmer neriešiteľnej situácii nám pomohol pán Roman Veselý, majiteľ aukčnej spoločnosti Aurea, ktorý to vydražil a pečatidlo dopravil na Slovensko,“ dodal P. Mišenko, vďaka ktorému sme sa len pred necelými 20-timi rokmi vôbec dozvedeli o samotnom Bratstve sv. Anny. „Objavil som ho pri štúdiu a prekladaní Knihy testamentov ľubovnianskych mešťanov. Prvýkrát som o ňom informoval verejnosť práve v Ľubovnianskych novinách č. 49 v roku 1999. V spomínanej knihe ľudia odkazujú finančné čiastky do Bratstva sv. Anny, dokonca sa tam spomína aj miesto na cintoríne vyhradené výlučne pre jeho členov. Ale až toto pečatidlo dokazuje, že išlo o spoločenstvo mešťanov s jasne stanovenou organizačnou štruktúrou, akú poznáme aj v iných mestách fungujúcich na princípoch západnej kultúry,“ dodal P. Mišenko, ktorý sa dlhodobo zaoberá miestnymi i lokálnymi dejinami, a preto neľutoval ani financie, keďže aukciu financoval z vlastných zdrojov. Vzácne, dá sa bez zveličovania povedať unikátne pečatidlo teda zatiaľ ostane v súkromnej zbierke P. Mišenka. A to až do času, kým sa, ako nám povedal, nerozhodne inak. „Kto ma pozná, vie, že som nikdy neodmietol pomoc pri akomkoľvek výskume či štúdiu. Preto každý, kto sa vážne zaujíma o históriu, je v podstate aj spolumajiteľom pečatidla, teda bude mať k nemu prístup,“ dodal P. Mišenko.
A už len dodáme, že stojí za to ho vidieť a poťažkať si ho v ruke. Predstava, že takto ho mali v rukách Staroľubovňania pred takmer 300 rokmi – je fascinujúca!
Ako fungovalo Bratstvo sv. Anny? Podľa P. Mišenka sa Bratstvo sv. Anny spomína vo viacerých testamentoch hlavne v 17. storočí. V mestskom prostredí plnilo funkciu akejsi sociálnej poisťovne, ale fungujúcej na základe používania „zdravého rozumu.“ To znamená, pomohlo sa tomu, kto predtým pomohol alebo prispel. Netolerovalo sa príživníctvo, a preto tento model pretrval niekoľko storočí. Bratstvo malo na starosti aj špitál, ktorý spravoval každoročne volený správca. O fungovanie spoločenstva veriacich sa staral volený starejší a rada. Členovia bratstva sa schádzali na výročných schôdzach spojených s hostinou, kde prerokovali všetky záležitosti spoločenstva a schválili výročné vyúčtovanie hospodárenia. Financie spravovali vybraní členovia, pričom sa prostriedky mohli využiť aj v oblasti remeselnej výroby či obchodu. V Starej Ľubovni pripomína bratstvo aj oltár sv. Anny vo farskom kostole sv. Mikuláša a kaplnka zasvätená tej istej svätici postavená pri ceste smerom do Popradu.
Foto: Martin Mrug
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 5 (6. február 2018)
Comments